|
|
||||||||||||||||
| Piatok 19.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Nerentabilné (?) koráby nám odplávu dolu vodouPredávame, čo sa len dá, predsa sme v dlhoch Slovensko má vraj niekde v Tichom oceáne kus morského dna. Ťažko povedať načo. Podobne vlastnilo aj päť námorných lodí. Po ich odpredajoch a vyradení nám zostali tri. Zdá sa, že aj ich osud sa už napĺňa. Súčasné vedenie spoločnosti Slovenské plavby a prístavy a Fond národného majetku SR sú jednotní: tri slovenské námorné lode treba predať. Názory na toto tvrdenie sa však, ako je na Slovensku už zvykom, opäť rôznia. Jedna časť odborníkov tvrdí, že predaj lodí je nezmyslom a že na svetových moriach by slovenská vlajka mala zostať. Druhá skupina odborníkov tvrdí opak, lode sú stratové, a preto nemá zmysel ich ďalej prevádzkovať. Námorné lode Banská Bystrica, Žilina a Otava, ktoré vlastní Slovensko, nie sú medzi vnútrozemcami raritou, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Napríklad Švajčiarsko má až desať námorných lodí a keď ich prevádzkuje, asi vie prečo. Súčasný generálny riaditeľ SPaP Ing. P. Šesták tvrdí, že na svetových moriach vládne v preprave v súčasnosti stagnácia. Pokiaľ ešte nedávno prenájom za jednu loď dosiahol 4500 USD denne, dnes je to len 3000 USD. Pritom lode nie sú schopné dosahovať ani zisk, ani odpisy. Za minulý rok dosiahla strata za prevádzkovanie spomínanej námornej trojky približne 40 mil. Sk. Stratu musí zaplatiť z inej činnosti SPaP, pretože podnik ako celok vykazuje určitý zisk. Predchádzajúci riaditeľ P. Poláček tvrdí zasa niečo úplne iné, vraj keď dokážu iné spoločnosti na lodiach zarábať, prečo nie slovenská firma. Kde je teda pravda? Je vlastne odpredaj lodí logický? Z hľadiska vlastníka rozhodujú počty, striktne vyjadrené, čo za to? Ekonomika má presné pravidlá. Loď Žilinu kúpili na úver, z ktorého zostáva splatiť takmer 50 mil. Sk, a to, samozrejme, zaťažuje hospodárnosť celej divízie námornej dopravy a zostávajúce dve lode potrebné milióny nedokážu vynulovať. Generálny riaditeľ Šesták nezavrhuje ani myšlienku pokračovania plavby spomínaných troch slovenských lodí: Ak chce mať Slovensko na mori svoju vlajku, nech sa páči, ale niekto to musí zaplatiť a my to nemôžeme byť. Zaujímavý je aj postoj FNM SR, ktorý v tomto prípade zaujal polohu mŕtveho chrobáka. Konštruktívny prístup tohto úradu by celú kauzu posunul určite do pozitívnejšej polohy. Nie náhodou som použil slovo kauza, pretože v kuloároch sa už dlhšie povráva, že za plánovaným predajom spomínaných troch lodí stojí nemenovaný poradca ministerských poradcov, ktorý je za tučnú províziu schopný predať vari aj svojho najväčšieho šéfa. Jozef Kunik |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |