Deravé vrecká zdravotníctva
Kde sa strácajú peniaze určené pre rezort?
Tŕň z päty nevytiahne ministerstvu zdravotníctva - podľa odborníkov z terénu - zatvorenie malých nemocníc, ktoré môžu v konečnom dôsledku v hornatých oblastiach Slovenska aj chýbať. Najväčší nárast nákladov totiž zaznamenávame v kapitole liekov. Pacient síce opakovane počúva, aká dôležitá je lieková politika, jej efektívnosť, účelovosť či racionálnosť predpisovania liekov, no aj to, že za každou kategorizáciou poznať vplyv lobistických skupín. Námestník riaditeľa FN v Bratislave MUDr. Juraj Štofko vidí napríklad v korupcii jeden z najväčších problémov. Podľa neho farmaceutické firmy sa dostali do terénu, ktorý u nás nemá nijaké obranné mechanizmy. Ich zástupcovia obchádzajú zdravotníckych pracovníkov, a tí potom často predpisujú lieky bez ohľadu na cenové relácie. Pre Hospodársky denník uviedol: Korupcia je v rezorte zdravotníctva od hora až dole. Problémy môže spôsobiť napríklad úrovni kategorizačnej komisie, jej zásluhou sa môžu dostať do zoznamu plne hradených liekov i drahšie, a to na miesto takých, ktoré by tam určite mali byť, či zahraničné na úkor slovenských. Už zoznam kategorizačnej komisie zvyčajne smrdí lobizmom, a keď sa posunie ďalej, často ho zmení pár úradníkov, ktorí tam vsunú zoznam liekov, na ktorých majú oni záujem. Je evidentné, že niektoré firmy majú červenú, iné zelenú. Tento problém síce vznikol ešte pred nástupom tohto ministra, no on ho toleruje. Situáciu v rezorte možno zjednodušene označiť za zložitú - v rokoch 1999 sa síce podarilo spomaliť nárast dlhov zdravotníckych zariadení, ktoré enormne stúpali do roku 1998, celkové bremeno dlhov však zdravotníctvu zostáva naďalej. Záväzky poisťovní zostali približne v rovnakej výške 12 mld. Sk. Treba sa zamyslieť, či skutočne už nedozrel čas, aby aj u nás boli riaditeľmi nemocníc ekonómi a manažéri, ako je to vo vyspelých krajinách. Nový cenový výmer, ktorý tak veľmi chýba stomatológom, označil napríklad prezident Slovenskej lekárskej komory Ladislav Petričko za nesprávny a bezprávny. Podľa jeho názoru ani nemá význam urýchľovať jeho nástup do praxe. Pridal poznámku, že zástupcovia rezortného ministerstva nechápu ani to, že zdravotníctvo je verejné a nie štátne. Je úplne zbytočné usilovať sa v tejto situácii o post arbitra sporov. Skutočnosť je však taká, že podľa štatistických údajov úhrady za zdravotnú starostlivosť sa v roku 1999 oproti vlaňajšku zvýšili z 36,7 mld. Sk na 39 mld. Sk. Približne na rovnakej úrovni v porovnaní s predchádzajúcim rokom zostali úhrady lekárom primárneho kontaktu, ostatným poskytovateľom (dopravná služba a pod.), samostatným poliklinikám a za zdravotnícke pomôcky aj potreby. Úhrady sa zvýšili nemocniciam s poliklinikou, ako aj samostatným a verejným lekárňam za receptové lieky. Problémom je však aj to, že príspevkové organizácie evidujú pohľadávky voči zdravotným poisťovniam, ich objem však účtovne nepokrýva ich záväzky. Stav pohľadávok možno graficky znázorniť a rozdeliť - ako pohľadávky voči VšZP, voči ostatným zdravotným poisťovniam vrátane Perspektívy a na ostatné (nájomné, odpredaj liekov či neuhradená plazma atď.). Posledný sledovaný polrok pohľadávky klesli na 5,9 mld. Sk. Vývoj, ktorý možno charakterizovať ako určitý prenos ťarchy záväzkov zo zdravotných poisťovní na zdravotnícke zariadenia, ovplyvnili prospektívne rozpočty, ktoré boli rozpracované na úrovni zdrojov zdravotných poisťovní. Tento vývoj sa odzrkadlil aj v hospodárskom výsledku príspevkových organizácií za rok l999. Ich strata bola 31. decembra 1999 vyššia ako 30. decembra 1998 a dosiahla približne 4,7 mld. Sk. Ako to v skutočnosti v našich nemocniciach vyzerá, by zistili kompetentní, keby si v niektorých poležali a dostala sa im starostlivosť, s ktorou sa stretáva bežný občan. Ľudmila Koníková
|
PočasieVšeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.| Amsterdam | oblačno | 16 |
| Atény | búrky | 25 |
| Belehrad | búrky | 27 |
| Berlín | búrky | 26 |
| Bratislava | polojasno | 25 |
| Brusel | oblačno | 16 |
| Budapešť | polooblačno | 26 |
| Bukurešť | polooblačno | 25 |
| Frankfurt | polooblačno | 24 |
| Helsinki | polojasno | 9 |
| Istanbul | búrky | 20 |
| Kodaň | prehánky | 20 |
| Kyjev | polooblačno | 15 |
| Lisabon | polooblačno | 18 |
| Londýn | polojasno | 19 |
| Madrid | oblačno | 19 |
| Miláno | búrky | 24 |
| Oslo | oblačno | 20 |
| Paríž | polooblačno | 21 |
| Praha | polooblačno | 23 |
| Rím | polooblačno | 23 |
| Sofia | búrky | 20 |
| Štokholm | polojasno | 13 |
| Varšava | polojasno | 18 |
| Viedeň | polooblačno | 25 |
| Záhreb | búrky | 24 |
| Ženeva | polojasno | 23 |
Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.TlakÚdaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .
|
|
|
