|
|
||||||||||||||||
| Utorok 2.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nájsť sa je zdroj sebavedomiaŽeny môžu výdatne znížiť percento nezamestnaných V súčasnosti sa čoraz viac žien stáva zarábajúcimi hlavami rodín, napríklad v USA je to tak v jednej z piatich domácností. Škoda, že u nás takýto údaj nie je k dispozícii. Vieme však, že ženy sa na celkovom počte nezamestnaných v SR podieľajú približne päťdesiatimi percentami. Aj keď počet žien v riadiacich funkciách pomaly stúpa, ich diskriminácia v praxi neprestáva. Tá sa neprejavuje len pri prepúšťaní pracovníkov, ale aj pri ich odlišnom odmeňovaní, a to dokonca aj na manažérskych postoch, ktoré je u žien o 22 percent nižšie. Podľa údajov štatistického úradu EÚ v Luxemburgu zarábajú ženy všeobecne priemerne o štvrtinu menej než muži. Mnohé z nich sa preto rozhodnú podnikať. Profesionálne rady Na pomoc prichádza niekoľko združení a organizácií, z ktorých významne pôsobí už päť rokov občianske združenie s priliehavým názvom Profesionálne ženy. Iniciátorkou jeho založenia je prezidentka združenia Ing. Dagmar Šimunková, CSc., ktorá pred rokom 1990 pracovala ako úspešná vedecká pracovníčka v známom bratislavskom Výskumnom ústave káblov a izolantov - VÚKI. Nové zmeny priniesli nové výzvy, povedala. Hoci som svoju prácu milovala, bolo mi jasné, že výskumná základňa sa u nás končí, a treba sa preorientovať. Nehovorím o tom s nostalgiou, lebo moja túžba po zmene bola veľká. Založila som si konzultačnú firmu a mala som ešte ďalšie plány, ale medzitým som dostala ponuku z Britskej rady pracovať v oblasti životného prostredia a starostlivosti o ženy. Podmienkou, okrem vzdelania, bolo aj ovládanie anglického jazyka, a tú som tiež spĺňala. Veľmi sa mi to zapáčilo, lebo obe témy ma vždy zaujímali. S kolegyňami na bývalom pracovisku sme sa už dávnejšie snažili o to, aby ženy dostávali spravodlivejšie odmeny, lepšie umiestnenia, aby sa proklamovaná rovnosť skutočne v praxi aj prejavovala. Prostredie v Britskej rade bolo pre mňa úžasnou školou, miestom stretnutia s mnohými odborníkmi a hodnotnými ľuďmi. Zvlášť ma zaujalo, že všetky dámy, ktoré tam prichádzali zo zahraničia, mali k sebe veľmi pozitívny vzťah. Vždy nahlas uznávali kvality aj druhých žien - dnes by som povedala: lobovali za ženy. To sa mi páčilo a cítila som, že k vzdelaniu, ktoré naše ženy majú, sa musia ešte naučiť správne komunikovať, presadzovať, lobovať, spolupracovať. Preto sa mi zdalo veľmi potrebné vytvoriť takú záujmovú skupinku, ktorá by sa venovala práve tejto problematike, motivovala a posilňovala ženy uchádzať sa o svoje miesto v politickom a vo verejnom živote, ako aj na manažérskych miestach, v súlade so svojím vzdelaním, ambíciami a schopnosťami, a tak ovplyvniť život ďalších žien. Netreba sa báť Na Slovensku je zastúpenie žien na rozhodujúcich pozíciách veľmi nízke. Od roku 1990 zastúpenie žien vo vláde SR, ako aj v parlamente neprekročilo 15 percent a podobná je aj situácia v zastúpení starostiek. Podľa demografického zastúpenia žien v SR by bolo spravodlivé, keby na týchto postoch bolo 50 - 51 percent. Na začiatok by však stačilo aj 30 percent. Združenie Profesionálne ženy sa významne zaoberá aj podnikaním žien. Túto parketu vedie členka výboru združenia a koordinátorka Klubov profesionálnych žien Dr. Elvíra Chadimová, ktorá sama pôsobí v podnikateľskej sfére už desať rokov. Malé a stredné podnikanie je perspektívou tejto krajiny, potvrdzuje známu pravdu E. Chadimová. Aj skúsenosti z vyspelých krajín dokazujú, že úspech hospodárstva spočíva v dobre riadených a prosperujúcich malých podnikoch, ktoré zamestnávajú do sto zamestnancov. Naše ženy sú schopné takéto podniky viesť, len ich to musí niekto naučiť, lebo prístup k podnikaniu mužov a žien je odlišný. Ženy sú zodpovednejšie, ale menej riskujú. Vzbudzujeme v nich preto nielen záujem o podnikanie, ale ich aj učíme, aké majú byť stratégie malých podnikov, ako pripravovať podnikateľské plány, aby bola úspešnosť zaručená. Musia poznať riziko podnikania, ovládať manažment, problematiku ľudských zdrojov a podobne. Elvíra Chadimová tvrdí, že do podnikania treba pritiahnuť najmä ženy z troch, v súčasnosti veľmi problémových skupín, vzhľadom na zamestnanie. Sú to mladé dievčatá, teda čerstvé absolventky škôl, ženy po materských dovolenkách a tie, ktoré presiahli vekovú hranicu 35 rokov. Predovšetkým tieto ženy by sa mali do podnikania pustiť bez ohľadu na svoj vek. Ja som napríklad začala tiež podnikať v zrelom veku a patrím medzi prvé podnikateľky na Slovensku. Preto chcem povzbudiť aj ostatné a venovať im svoje skúsenosti. Vo svete sa denne rodí veľa skvelých nápadov, ale je dokázané, že len 10 percent z nich sa naozaj aj realizuje. Americké ženy Príkladom v tomto smere sú USA, kde sa čoraz viac žien presadzuje aj do čela veľkých a známych firiem, v ktorých tradične dominovali muži. Podľa prieskumov spoločnosti Catalyst je v súčasnosti vo vedení 500 najvýznamnejších amerických firiem asi 11 percent žien a ich počet ďalej stúpa. Poradie päťdesiatich najvplyvnejších Američaniek každoročne uverejňuje americký dvojtýždenník Fortuna. Vlani sa víťazkou tejto ankety stala Carla Fiorinová, výkonná riaditeľka a prezidentka amerického počítačového kolosu Hewlett-Packard. Bola medzi nimi aj Debby Hopkinsová, finančná riaditeľka Boeingu, Cynthia Trudellová z General Motors, Sherry Lansingová, predsedníčka Paramount Pictures a ďalšie. Zaujímavé pritom je, že ani jedna z nich nemá menej ako 46 rokov. U nás z celkového počtu podnikateľov podniká okolo 30 percent žien. Tak ako inde vo svete, aj na Slovensku sa najviac z nich uplatňuje v oblasti služieb. Škoda, že chýbajú základné štatistiky o tom, v ktorých odvetviach ženy podnikajú, aká je ich vzdelanostná úroveň a ďalšie fakty. Združenie Profesionálne ženy chce túto medzeru vyplniť a prostredníctvom ankiet tieto údaje zistiť. Pozrime sa ešte raz do USA, kde v posledných rokoch zaznamenali v tomto smere obrovský nárast. Ženy tam vlani vlastnili viac ako deväť miliónov podnikov, ktoré zamestnávali 27,5 milióna ľudí. Tí vyprodukovali tržby v hodnote 3,6 mld. USD. Povedané inými slovami - od roku 1987 do roku 1999 sa počet podnikov, ktoré vlastnia ženy, zvýšil v USA o 103 percent, o 320 percent sa v nich zvýšil počet ľudí, ktorých tieto ženské podniky zamestnávajú a o 436 percent v nich stúpli tržby. Uplatnia sa všade Výrobou sa zaoberá málo žien, ale sú aj také, ba dokonca i u nás. Textilku Vanda v Tisovci vedú štyri ženy, mnohé riadia a vlastnia odevné výroby, drevospracujúce podniky, Katarína Prítyová z Nesvad vyrába a predáva zeleninové a kvetinové semená, pani Valušeková je majiteľkou autoservisu a poskytuje kompletné služby tohto druhu. Naše ženy riadia poľnohospodárske podniky, sú farmárky, máme aj niekoľko bačoviek. Viaceré sú maklérky. Prebúdzať sa začínajú - a to je osobitne potešiteľné - aj rómske ženy. Mária Lacková má napríklad pekáreň v Martine. Ukazuje sa, že najaktívnejšie sú ženy na východnom a západnom Slovensku a všeobecne vo veľkých mestách. Viac záujmu by neškodilo ženám na Kysuciach, Orave, v okolí Tatier. Práve v týchto oblastiach sú nevyužité možnosti podnikania v cestovnom ruchu. Na veku žien pritom nezáleží. Podnikajú už aj študentky, ale darí sa i šesťdesiatničkám. Podnikateľov často znechucuje legislatíva, hovorí D. Šimunková a E. Chadimová. Naše zákony jednoducho nie sú dobré a my na ich nedostatky poukazujeme. Zlý je zákon o konkurze a vyrovnaní. Alebo paragraf 25 Živnostenského zákona hovorí o tom, že po rekvalifikácii si človek môže otvoriť živnosť na stravovacie služby, ale nemôže tak urobiť, pokiaľ ide o ubytovanie. Jedno s druhým však súvisí. Naša dedina bola vždy výstavná. Ľudia si postavili veľké domy, ktoré nie sú využité. Mohli by slúžiť ako penzióny a ich majiteľky, ktoré vedia fantasticky variť, by v nich mohli poskytovať aj stravovacie služby. Jednoducho, netreba čakať na zázraky zhora, mať príliš veľké plány. Často stačí, najmä na vidieku, kde sú obrovské rezervy hlavne v službách, rozhliadnuť sa okolo seba, využiť a zdokonaliť tie možnosti, ktoré už existujú. Nie na všetko treba mať veľké peniaze. Naše ženy sú zbytočne neisté. Sú príliš zodpovedné, príliš úzkostlivé, nemajú radi dlžoby, preto sa boja úverov. Ženy majú inú stratégiu a iné ciele ako muži. Nie je pritom žiadnou hanbou, ak prvý podnikateľský pokus nevyjde. Treba pokračovať ďalej. Nesmierne dôležité je pritom vzdelávanie, lebo dôvodom neúspešného podnikania býva často profesionálna nekompetentnosť v riadení podniku a nie nedostatok prostriedkov. Vzdelávanie žien Občianske združenie Profesionálne ženy má svoje kluby, prostredníctvom ktorých pomáha ženám pripravovať sa na manažérske funkcie, prácu vo verejnej správe, na podnikateľskú prax. Kluby profesionálnych žien sú v Bratislave, Nitre, v Kežmarku a Poprade. Ich cieľom je organizovať stretnutia a zakladať nové organizácie či kluby, aby sa myšlienky združenia dostali do života v každej časti Slovenska. Počas piatich rokov svojej činnosti vyškolilo združenie Profesionálne ženy asi 400 žien. Je nezanedbateľné, že tu okrem odborných znalostí, nadobudli aj komunikatívne zručnosti - učili sa lobovať, spolupracovať, organizovať stretnutia a zakladať nové organizácie, kluby, aby sa myšlienky profesionálnych žien dostali do života v každej časti Slovenska. Práve skúsenosti zo seminárov a diskusií s ich účastníčkami motivovali občianske združenie Profesionálne ženy založiť stále vzdelávacie centrum - Demokratický inštitút profesionálnych žien. Prvé vzdelávacie programy inštitútu rozbehli v marci tohto roka. Sú to Manažérske zručnosti ženy v politike a Manažérske zručnosti ženy v podnikaní. Cieľom oboch kurzov je poskytnutie príslušných odborných vedomostí a manažérskych zručností pre tvorivejšie uplatnenie a rozhodovanie žien vo verejnej správe, v politickom a hospodárskom živote, v podnikaní. Významným prínosom týchto kurzov je aj možnosť neformálneho nadviazania profesionálnych vzťahov účastníčkami kurzu z rôznych, ale vzájomne prepojených sfér ich pôsobenia. Kurzy sa uskutočňujú s finančnou podporou kanadskej vlády. Marcela Zábojníková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
