|
|
||||||||||||||||
| Utorok 2.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Postavte sa do raduIndickí softvéroví odborníci sa nehrnú do NSR Nemecká ponuka pozvať na päť rokov do krajiny 20-tisíc zahraničných počítačových odborníkov, najmä indických softvéristov sa nestretla v Bangalore, juhoindickej liahni softvérových kúzelníkov s osobitným ohlasom. Odpoveď znie: Postavte sa do radu. Nemci zrejme dostanú niektorých Indov, ktorých nezoberie Amerika či iní tradiční kupci indického softvéru, kde cudzí jazyk nepredstavuje takú bariéru a panuje tam väčšia tolerancia k ncom ako v NSR. V tejto situácii sa darí Jürgenovi Rüttgersovi, šéfovi opozičnej CDU v Severnom Porýnsku-Vestfálsku, ktorý do májových volieb do Landtagu ide s heslom Kinder statt Inder, deti namiesto Indov, teda namiesto imigrantov viac zaškolených mladých Nemcov. Komplikáciou sa pre Nemcov javí, že USA namiesto doterajších 115-tisíc víz, udeľovaných ročne pre zahraničných IT-odborníkov zvýšia ich počet na 200-tisíc ročne. Indovia dávajú prednosť dohodám medzi indickými a americkými podnikmi o poskytnutí odborníkov pred individuálnym nemeckým gastarbeiterstvom. Dávame prednosť partnerstvu, hovorí Deewang Mehta, prezident indickej Národnej asociácie spoločností pre softvér a služby. Okrem USA pracuje veľa indických softvérových expertov v Singapure a v Británii, kde navyše žijú veľké indické komunity. Do indického softvérového jazera načiera aj Írsko, ktoré sa medzičasom stalo v exporte softvéru veľmocou. Napokon samotná India už dokáže zamestnať čoraz viac IT odborníkov, lebo jej odvetvie softvéru a IT zdvojnásobuje svoju produkciu každých 18 mesiacov. Nečudo teda, že nemecká ambasáda v Naí Dillí má doteraz len sto písomných žiadostí o nemeckú zelenú kartu. Indovia sa už poučili, že ich vzdelanie a imagináciu cudzina len využíva na vysoký profit a čoraz viac majú v cudzine záujem o otvorenie vlastnej firmy a čoraz menej sú pripravení pracovať len za mzdu. Nemecko má však vysokú životnú úroveň a vyššie platy ako Írsko, či Británia, čo môže lákať. Má aj väčší deficit týchto odborníkov, čo umožní softvérovým gastarbeiterom rýchlejší postup. Ako nevýhoda a to obojstranná sa javí terminácia zelenej karty po piatich rokoch. Nemecké firmy si však istotne presadia predĺženie tejto lehoty, lebo počítačové programy majú silnú pečať individuality programátora a nemôžu byť bez problémov rozvíjané iným programátorom. Jaroslav Brabec |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |