Hospodársky denník
USD45,771 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,456 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  2.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ako ďakej s kontrolou akosti

Ochrana spotrebiteľa by mala byť súčasťou štátnej politiky, hovoria niektorí odborníci pôsobiaci v oblasti vyhodnocovania a sledovania kvality produkcie. Zároveň tvrdia, že miera ochrany našich občanov pred nekvalitným tovarom sa v nových podmienkach integrácie do EÚ zmenší. Občianske profesionálne združenia, spotrebiteľské organizácie a iné samosprávne inštitúcie na Západe disponujú kvalitnou materiálnou základňou vrátane laboratórií na kontrolu výrobkov. U nás to tak zatiaľ nie je a je otázka, ako sa vyrovnáme s týmto problémom v rámci prístupovej prípravy. Je pravda, že v mnohých prípadoch máme prísnejšie kvalitatívne normy, ako sú na Západe. Vstupom do únie však preberieme aj jej zákonodarstvo, čo môže vyvolávať mnohé otázky. Na takú, či v pozadí snahy o „zníženie bariéry” v systéme sledovania akosti výrobkov môže byť aj záujem o väčší a bezproblémovejší export tovarov do asociovaných krajín, ústredný riaditeľ Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie Ing. Jozef Kalaš, CSc. hovorí, že „určite je za tým aj tento zámer. Nie je to však len zámer EÚ, ale aj Svetovej obchodnej organizácie, ktorá má záujem o urýchľovanie obchodu. Európska únia však každému zároveň hovorí: Urobte si silnú trhovú kontrolu“.

O tom, že slovenský spotrebiteľ nie je poučený a neraz ani poučiteľný, čo môže komplikovať niektoré efekty zo zmien prístupov ku kontrole, dokumentuje aj skúsenosť Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Jej ústredný riaditeľ JUDr. Albín Sladovník, „nevie pochopiť, ako môže dospelý človek kúpiť z korby nákladného auta napríklad televízor za 12- až 13-tisíc korún alebo mrazničku, hoci vie, že taký typ stojí v obchode aj trojnásobok a uspokojí sa s odpoveďou, že lacné je to preto, lebo obchodník údajne nemá priestory na predaj. Keď však príde kupujúci domov, zistí, že zaplatil len za prázdnu skrinku, pričom si nezapamätá ani ŠPZ vozidla”. Ako hovorí, existujú aj problémy s kvalitou textilu, ktorého farba obsahovala príliš veľa škodlivých látok, napríklad olova a pod. Podľa rozborov niektoré takéto výrobky obsahujú až desaťnásobne viac škodlivín ako povoľuje norma. A. Sladovník týmito príkladmi upozorňuje, že naši občania by mali byť oveľa ostražitejší pri nákupoch. „Základná myšlienka je v tom, že kvalitu výrobkov si bude musieť spotrebiteľ v budúcnosti kontrolovať sám. Ich bezpečnosť a parametre budú garantovať a dozorovať štátne orgány. Do vstupu do EÚ sa s tým bude musieť spotrebiteľ vyrovnať.” Natíska sa však otázka, či verejnosť bude taká vyspelá. Ako hovoria pracovníci kontrolných orgánov, Európska únia nám vyčíta, že stále pretrváva u nás orientácia kontroly na kvalitu. V jej členských štátoch to tak nie je. Ale zároveň treba povedať, že majú vyspelejšiu nielen podnikateľskú, ale aj spotrebiteľskú verejnosť, ktorá viac dbá o kvalitu výrobkov ako naša. V praxi by to teda malo vyzerať tak, že či sa napríklad košele, ponožky a pod. párajú alebo po praní neprimerane zbehnú, bude si musieť ustrážiť zákazník. Nebude však jeho trpkou a zároveň príliš drahou skúsenosťou, že až na základe kúpeného a následne, povedzme, praním zničeného nekvalitného výrobku, bude sa môcť rozhodnúť, či si ho druhý raz opäť kúpi? Ako zákazník napríklad spozná, či farba dekorácie na pohároch neobsahuje veľa ťažkých kovov, ak spôsob ich používania nebude správne v obchode vyznačený? Azda až na základe skúseností vyplývajúcich nebodaj z narušeného zdravia?

Málo štátov EÚ používa, tak ako SR, sankcie proti predajcom nekvalitného tovaru. U nás sa neraz hovorí – prečo im nedáte väčšie pokuty? Sankcia je však krajný princíp, ktorý sa v EÚ neuplatňuje, a ak, tak formou súdneho rozhodnutia. Preto pokuty postupne vypadnú aj z nášho právneho poriadku. „Ak chceme vstúpiť do EÚ, musíme prijať ich hru,“ hovoria predstavitelia kontrolných orgánov.

Andrej Pokojný

Počasie

Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.

Amsterdamoblačno16
Aténybúrky25
Belehradbúrky27
Berlínbúrky26
Bratislavapolojasno25
Bruseloblačno16
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkipolojasno9
Istanbulbúrky20
Kodaňprehánky20
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno18
Londýnpolojasno19
Madridoblačno19
Milánobúrky24
Oslooblačno20
Parížpolooblačno21
Prahapolooblačno23
Rímpolooblačno23
Sofiabúrky20
Štokholmpolojasno13
Varšavapolojasno18
Viedeňpolooblačno25
Záhrebbúrky24
Ženevapolojasno23

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.