Hospodársky denník
USD45,771 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,456 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  2.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Technický sneh ako prírodný

Aktívne využívanie času v rámci našich dovoleniek zohráva čím ďalej, tým väčšiu úlohu. Predovšetkým v zime, keď sa človek túži „zohriať“ pohybom, rastie záujem o krátkodobé, hlavne víkendové, ale aj zimné dovolenkové pobyty. Slovensko, ktoré pokrývajú z dvoch tretín hory, má vhodné reliéfne a klimatické predpoklady na zimné športy. Regióny zhodnocujú svoj potenciál a v lyžiarskych strediskách investujú spoločnosti do umelého zasnežovania. Človek prírode nerozkáže a mechanické zasneženie svahu garantuje lyžiarom dobré podmienky na lyžovanie a čo je dôležité - predlžuje zimnú sezónu. A tak sa snežné delá stávajú štandardným vybavením väčšiny zimných stredísk.

Medzi prírodným a technickým snehom naoko nie sú žiadne rozdiely. Oba typy tvorí voda. Technický sneh má však dlhšiu životnosť a pomalšie sa topí. Sklz lyží je zase lepší na prírodnom snehu. Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje podmienky na lyžovanie, je podklad. Na pokrytie trávnatých svahov stačí niekoľko desiatok centimetrov snehu, kosodrevina a skalnaté bloky vysokohorských stredísk vyžadujú skutočne „vysokú“ nádielku snehu. Investície do umelého zasnežovania sú spojené aj s investíciami do úpravy svahov tak, aby zodpovedali medzinárodne uznávaným normám, a tým zabezpečili bezpečnosť lyžiarov. No napriek všetkému, úspech závisí od komplexnosti vybavenia strediska, teda od schopnosti poskytnúť turistovi náhradné služby v čase, ak počasie nepraje snehu a iným zimným radovánkam.

Lyžujeme radi a často? Pohľad na informácie z prieskumu, ktorý poskytol Ústav turizmu, nepotvrdzuje, že by Slovensko v súčasnosti patrilo medzi vyhľadávanú krajinu zimných športov, a zo strany domáceho obyvateľstva pobyt na horách vyhľadáva ročne necelá tretina dovolenkujúcich. Vysoký záujem je o silvestrovské pobyty, po nich nasledujú vianočné a prázdninové (dovolenky s deťmi). Rast záujmu o víkendové lyžovanie vytvára v zimných strediskách skôr neželaný tlak na prepravnú kapacitu. Bežná čakacia lehota na vlek by mala byť 10 - 15 minút, avšak s prekročením jeho vyťaženia nad 50 percent sa, samozrejme, znásobuje aj čas čakania. Regulácia počtu návštevníkov a ich spokojnosť s kvalitou služieb je v rukách zimného strediska. Aktivity jednotlivých stredísk presvedčujú, že záujem o klienta majú. Nielen o zahraničného, ale aj domáceho.

Rudolfa Vallová

tabuľka

Účel dovolenkového pobytu domácich hostí v percentách

Účel pobytu 1997 1998 1999

Pobyt na horách 33,0 38,1 31,6

Pobyt pri vode 22,3 27,7 23,2

Návšteva známych 16,1 13,0 12,5

Liečebný pobyt 10,2 9,4 14,4

Pobyt na vidieku 8,6 5,6 6,7

Mestský turizmus 3,0 1,8 3,2

Kombinovaný pobyt 4,8 2,6 4,4

Okružné cesty 0,8 1,0 1,1

Iný typ 1,3 0,8 2,9

Zdroj: Ústav turizmu

tabuľka

Účel návštevy zahraničných návštevníkov z jednotlivých vysielajúcich krajín v percentách

Účel návštevy ČR PR Rak. MR Ukr. Nem.

Pracovná cesta 38,9 10,8 26,5 12,5 22,6 17,1

Tranzit 9,5 29,5 30,1 25,6 12,8 41,8

Návšteva rodiny 27,2 4,7 18,0 26,4 20,6 9,3

Nákupná turistika 2,6 15,1 16,5 17,3 35,9 1,4

Lyžovanie 3,0 5,0 0,2 3,4 0,7 2,2

Rekreačný pobyt 10,0 14,4 4,2 6,3 4,1 17,4

Kult. poznávací 7,1 18,3 2,6 6,7 3,2 4,8

Liečebný pobyt 1,6 2,2 1,9 1,8 0,0 6,0

Zdroj: Ústav turizmu

Počasie

Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.

Amsterdamoblačno16
Aténybúrky25
Belehradbúrky27
Berlínbúrky26
Bratislavapolojasno25
Bruseloblačno16
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkipolojasno9
Istanbulbúrky20
Kodaňprehánky20
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno18
Londýnpolojasno19
Madridoblačno19
Milánobúrky24
Oslooblačno20
Parížpolooblačno21
Prahapolooblačno23
Rímpolooblačno23
Sofiabúrky20
Štokholmpolojasno13
Varšavapolojasno18
Viedeňpolooblačno25
Záhrebbúrky24
Ženevapolojasno23

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.