Hospodársky denník
USD45,771 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,456 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  2.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Prvoradou by mala byť kvalita

Možnosti v potravinárskom a v obuvníckom priemysle

Honorárny konzulát Portugalska v Bratislave slúži predovšetkým ako jeden z navigačných bodov pre portugalských podnikateľov - s kým môžu na Slovensku spolupracovať, čo môžu ponúknuť, na koho sa majú kontaktovať. Avšak rovnaké služby môžu využívať aj slovenskí podnikatelia, tvrdí v rozhovore honorárny konzul František Vizváry.

- Slovenským právnickým subjektom, ktoré majú záujem preniknúť na portugalský trh, poskytujeme nielen základné informácie o ňom, ale v prípade, že sa na nás obrátia s požiadavkou písomne, čo je podmienka, sme ochotní im bez poplatku poskytnúť aj aktualizované zoznamy všetkých portugalských výrobcov, vývozcov a dovozcov podľa oblastí, o ktoré majú záujem. Rovnako poskytujeme informácie aj z oblasti tamojšej legislatívy. Chcel by som však upozorniť na iné. Na Slovensku je dosť veľká nezamestnanosť a Slovensko zatiaľ nevyužilo šancu zamestnávať svojich ľudí v Portugalsku, kde dosahuje nezamestnanosť len 4 %. Poliaci napríklad minulý rok ponúkli do Portugalska 10 000 pracovníkov. Je tam dopyt po stavebných pracovníkoch, pričom finančné prostriedky na podporu výstavby získava Portugalsko v značnej miere aj z EÚ.

Portugalci majú záujem o čistý obchod, export, import a možno nejaké kapitálové vstupy. No majú veľmi silný obuvnícky priemysel s nie drahou pracovnou silou v porovnaní s EÚ. Šijú sa tam tie najlepšie svetové značky. Rovnako silný majú textilný priemysel, myslím, že najsilnejší v Európe. U nás sú oba tieto druhy priemyslu v útlme. Slovensko by preto mohlo využiť silu Portugalska na skrátenie vzájomnej 3,5-tisíca kilometrovej vzdialenosti.

Máte na mysli spoluprácu s vývozom na tretie trhy?

- Áno, Portugalsko patrí do tzv. lusofonných krajín. To sú všetky krajiny, ktoré dodnes hovoria portugalsky, keďže mnohé aj boli portugalské kolónie. Patrí medzi ne Brazília, Mozambik, Angola, Kapverdi. Teda časť Afriky, kde by Slovensko malo oveľa zjednodušený prístup. Veď Portugalsko má dodnes k týmto krajinám takpovediac tútorský vzťah.

Stále sa tu málo objavujú portugalské výrobky napriek tomu, že olivy či dobré portugalské víno sú svetovo preslávené.

- Je skutočne málo spoločností, ktoré z Portugalska niečo dovážajú. Pritom okrem spomínaných je to aj zelenina, sardinky či ryby. Všetky prvej kvality. No všetko vzhľadom na vzdialenosť sa zdá byť pre slovenské obchodné reťazce drahé. Nemci však vozia z Portugalska napr. ovocie priamo, pretože chcú vysokú kvalitu. Slovenský zákazník zatiaľ stále pozerá skôr na cenu.

Na júnovej konferencii v Bratislave bolo asi tridsať portugalských podnikateľov. Hoci je skoro spýtať sa na výsledky, predsa len mnohí prejavili záujem o bankový sektor.

- Išlo skutočne o prvý kontakt, aby portugalskí podnikatelia videli, že na Slovensku existujú banky, do ktorých môžu investovať. Zo Slovenska išli do Slovinska a pochopili, že možnosti na investovanie sú takmer vyčerpané, trh je plný. Aj preto je zrejmé, že vedia o šanci, ktorú na Slovensku majú.

Majú záujem o konkrétnu banku?

- O jednu áno, ale keďže ide o dôverné informácie, nerád by som sa teraz o tom zmieňoval. Treba povedať, že napríklad v Poľsku už majú mimoriadne veľké investície, aj keď je pravdou, že ide o 50 miliónový trh. V malých krajinách sú opatrnejší. A pokiaľ ide o slovenskú privatizáciu, v Portugalsku je funkčný bankový sektor, takže, myslím, že má rovnakú šancu ako banky z iných krajín. Všetko teda bude len otázkou ponúkanej ceny.

Slávka Blazseková

Počasie

Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.

Amsterdamoblačno16
Aténybúrky25
Belehradbúrky27
Berlínbúrky26
Bratislavapolojasno25
Bruseloblačno16
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkipolojasno9
Istanbulbúrky20
Kodaňprehánky20
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno18
Londýnpolojasno19
Madridoblačno19
Milánobúrky24
Oslooblačno20
Parížpolooblačno21
Prahapolooblačno23
Rímpolooblačno23
Sofiabúrky20
Štokholmpolojasno13
Varšavapolojasno18
Viedeňpolooblačno25
Záhrebbúrky24
Ženevapolojasno23

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.