Hospodársky denník
USD45,771 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,456 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  2.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

Počasie

Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.

Amsterdamoblačno16
Aténybúrky25
Belehradbúrky27
Berlínbúrky26
Bratislavapolojasno25
Bruseloblačno16
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkipolojasno9
Istanbulbúrky20
Kodaňprehánky20
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno18
Londýnpolojasno19
Madridoblačno19
Milánobúrky24
Oslooblačno20
Parížpolooblačno21
Prahapolooblačno23
Rímpolooblačno23
Sofiabúrky20
Štokholmpolojasno13
Varšavapolojasno18
Viedeňpolooblačno25
Záhrebbúrky24
Ženevapolojasno23

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.