Hospodársky denník
USD45,771 Sk
EUR41,535 Sk
CHF26,456 Sk
CZK1,146 Sk
  Utorok  2.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Veľké možnosti vzájomných obchodných vzťahov

Slovensko-maďarská obchodná komora bola zriadená pri Regionálnej komore SOPK v Lučenci dňa 26. 3. 1998 s cieľom prispievať k rozvoju hospodárskych vzťahov medzi MR a SR a zintenzívniť vzájomnú spoluprácu medzi maďarskými a slovenskými podnikateľskými subjektmi, v Šalgótarjáne, ktorá vznikla z poverenia Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory súčasne so SMOK, so štátnou správou, miestnymi samosprávami, partnerskými komorami, zahraničnými zastupiteľskými úradmi a špecializovanými inštitúciami v oboch krajinách. Pri príležitosti vydania prílohy o Maďarskej republike sme požiadali o rozhovor predsedu komory Karola Husára.

Ak má slovenský podnikateľ záujem o prienik na maďarský trh, ktoré hospodárske odvetvia by ste mu odporučili ako najvhodnejšie na investovanie a naopak?

Určite by som pre obidve strany odporučil spoluprácu v agrosektore, či už v spracovateľskom sektore alebo v samotnej poľnohospodárskej prvovýrobe. Veľké možnosti vidím aj v stavebnej výrobe, ktorá by sa týkala výstavby ciest alebo produkcie stavebných materiálov. Platí to najmä pre pohraničné oblasti, kde máme dostatok tehliarní, čo je praktické z hľadiska prepravy. Ďalej by som odporučil všetko, čo súvisí so stavebníctvom, či už výrobu obkladov alebo dlažieb. Určite tu existuje priestor pre oslovenie desaťmiliónového trhu v Maďarsku. Medzi ďalšie možnosti patrí spracovanie dreva, resp. vývoz nie drevnej hmoty, ale orezov, resp. polotovarov na maďarský trh, a to aj napriek tomu, že Maďarsko je dostatočne zásobené drevnou hmotou aj piliarskymi výrobkami z Rumunska a z ruských trhov. Ale naše drevo, naša drevná hmota a vôbec naše výrobky z dreva sú podľa názorov partnerov oveľa kvalitnejšie. Dobré perspektívy predstavuje rozvoj cestovného ruchu, čo odporúčam zároveň pre obidve strany. Vieme veľmi dobre, že Slovensko má čo predstaviť a ukázať, a to už nemyslím len na maďarskú klientelu. Problém spočíva v tom, že návštevníci, ktorí napríklad chodia z celého sveta do Maďarska, vedia strašne málo o nás. Máme slabú reklamu, nevieme Slovensko po tejto línii dostatočne propagovať. Maďarsko vkladá do rozvoja turistiky a cestovného ruchu podstatne viac prostriedkov.

Aké sú možnosti spoločných slovensko-maďarských projektov na využitie predvstupovej a neskôr aj povstupovej finančnej pomoci EÚ?

Som len všeobecným znalcom toho, aké možnosti vyplývajú zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Predpoklady sa týkajú predovšetkým spomínaných odvetví agrárnej a stavebnej výroby a cestovného ruchu. A to najmä v pohraničných oblastiach. Prepojenie tých prirodzených regiónov spĺňa všetky predpoklady k tomu, aby boli prostriedky európskych štrukturálnych fondov oslovené a získané. Dôkazom toho bolo prednedávnom veľmi zaujímavé stretnutie prezidentov Slovenskej a Maďarskej republiky v gemerskom regióne. Rudolf Schuster v tejto súvislosti vyhlásil, že čas, kedy hranice medzi krajinami po vstupe do Európskej únie stratia svoj terajší význam, je blízko a stretnutie s maďarskou hlavou štátu nazval prvým krokom v tomto procese. Prezidenti zároveň navštívili výstavu Gemerexpo v Putnoku, ktorý leží pri slovenských hraniciach. Na piatom ročníku predajnej výstavy v osemtisícovom meste bola tretina zo 120 vystavovateľských subjektov slovenských. Viaceré zo 70 stánkov postavili spoločne slovenskí a maďarskí podnikatelia, ktorí svoje výrobky a služby ponúkajú na oboch stranách hraníc.

Aké podnikateľské misie a ďalšie formy podpory slovensko-maďarskej spolupráce pripravuje v súčasnosti slovensko-maďarská obchodná komora?

Najbližšie sa v júni v maďarskom Pécsi uskutoční už druhý ročník Expa v rámci Višegrádskej štvorky.

Podarilo sa to vďaka spolupráci medzi Slovensko-maďarskou obchodnou komorou a Maďarsko-slovenskou sekciou. Na september potom pripravujeme projekt Región kontakt.

Počasie

Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)

Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.

Amsterdamoblačno16
Aténybúrky25
Belehradbúrky27
Berlínbúrky26
Bratislavapolojasno25
Bruseloblačno16
Budapešťpolooblačno26
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtpolooblačno24
Helsinkipolojasno9
Istanbulbúrky20
Kodaňprehánky20
Kyjevpolooblačno15
Lisabonpolooblačno18
Londýnpolojasno19
Madridoblačno19
Milánobúrky24
Oslooblačno20
Parížpolooblačno21
Prahapolooblačno23
Rímpolooblačno23
Sofiabúrky20
Štokholmpolojasno13
Varšavapolojasno18
Viedeňpolooblačno25
Záhrebbúrky24
Ženevapolojasno23

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.