Prezidentská jedenástka a premiérska päťka V znamení Európy sa cez uplynulý víkend v Székesféherváre a na Balatone konalo ďalšie zo série neformálnych stretnutí prezidentov stredoeurópskych štátov. Od roku 1993 v poradí už siedme. Z jednorazovej iniciatívy rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila sa stala tradícia, ktorá do svojho kruhu láka každým rokom viac a viac prezidentov. Tentoraz sa na neformálnom summite malo zúčastniť 12 hláv štátov, avšak taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi pre vnútropolitickú krízu neprišiel. Tucet však nie je finálna hranica, lebo na budúci rok by sa na stretnutí na talianskej pôde mal zúčastniť po prvý raz aj moldavský prezident. Pred dvoma rokmi v Levoči svoju prvú šancu plne využilo Rumunsko, Bulharsko a Ukrajina. Tohto roku prvenstvo pripadlo Chorvátsku. Prítomnosť Stipeho Mesiča symbolizuje, že Chorvátsko bolo prijaté do rodiny krajín rozvíjajúce demokratické hodnoty. Jeho predchodca, Franjo Tudjman, pre autoritársky štýl vládnutia bol na stredoeurópení persona non-grata. Organizátori summitov sa však snažia presvedčiť verejnosť, že na týchto neformálnych stretnutiach nejde iba o obyčajné potriasanie rúk a zdvorilostné bilaterálky. Každý rok je summit zasvätený konkrétnym a pútavým témam. Maďarskí organizátori úplne využili magický rok 2000, a tak jedenásti prezidenti posudzovali skúsenosti uplynulého tisícročia s dôrazom na 20. storočie, vyjadrovali sa k horúcim a aktuálnym témam, ako sú ekologické výzvy, globalizácia, postavenie menšín a možnosť ich integrácie. Okrem toho si prezidenti Maďarska, SR, ČR, Poľska, Nemecka, Rakúska, Slovinska, Rumunska, Bulharska, Ukrajiny a Chorvátska vymenili názory na pojem stredoeurópskej subsidiarity, čo je v období rozširovania EÚ naozaj zaujímavý moment, ďalej na civilné organizácie (to bola hlavná tematika levočského summitu), úlohu a možnosti starých ľudí a žien v dnešnej spoločnosti, ale aj negatívne javy, ako sú xenofóbia, nacionalizmus a súčasné vojnové konflikty. Naozaj široká paleta záujmov. Nikto nemôže očakávať, že prezidenti sú zároveň historikmi, ekonómami, sociológmi a politológmi, a tak sú ich prejavy reflektujúce aktuálny stav vecí vnímané skôr ako určitá snaha o potvrdenie potreby budovania spoločnej budúcnosti v stredoeurópskom priestore. Preto žiadna spoločná deklarácia, avšak signál do sveta - sme spolu, sme jednotní a súdržní. Kto pochybuje, toho mal presvedčiť spoločný výlet po Balatone a s lopatou pri lopate sadenie líp a založenie Parku prezidentov vo Veszpréme. Ide tu však o viac ako iba o symboliku, lebo podľa rakúskeho prezidenta Thomasa Klestila stredná Európa sa musí stať jadrom zjednoteného starého kontinentu. A každé jadro, ak chce plniť svoju funkciu, musí byť naozaj pevné. Na rozdiel od Maďarska sa na začiatku víkendu v historicky prvej poľskej metropole Hnezdne stretlo o polovicu menej stredoeurópskych politikov. Pozvánku poľského predsedu vlády Jerzyho Buzeka na oslavu tisíceho výročia vzniku poľského štátu prijali premiéri krajín Vyšehradskej štvorky a okrem českého, slovenského a maďarského premiéra na summit zavítal aj nemecký kancelár Gerhard Schröder. Podobne ako u prezidentov, aj u šéfov vlád prioritnou témou rozhovorov bola európska integrácia. Miléniové stretnutie premiérov sa skončilo prijatím spoločnej tzv. Hnezdanskej deklarácie. Tá uvádza, že pri tvorbe zjednotenej Európy treba brať vážne hlasy národov strednej a východnej Európy. Premiéri sa v nej zaviazali úzko spolupracovať pri plnení ašpirácií národov a spoločenstiev na život v zjednotenej Európe a spoločne sa angažovať v záujme otvárania európskej budúcnosti, zohľadňujúc rôznorodosť kultúr národov, tradícií a regionálnej odlišnosti. Pekné slová, nemecký kancelár im však dodal punc vierohodnosti tým, že naznačil, že EÚ je už v roku 2002 pripravená prijať nových členov zo strednej Európy. Aké sú šance Slovenska, sa dozvieme možno už počas tohtoročnej návštevy G. Schrödera na Slovensku, čo je podľa M. Dzurindu istá vec, len sa ešte musí spresniť jej termín. Na rozdiel od prezidentskej jedenástky, premiérska päťka predsa len rokovala v konkrétnejšej rovine, keď sa okrem integračných záležitostí v duchu Európy bez nových deliacich čiar zamerala aj na aspekt vzájomnej hospodárskej spolupráce, ale aj na otázky školstva, kultúry, vedy a techniky. Iaromír Novák
Všeobecne neočakávame záťažový vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Nie je podstatnejšia fyzická ani psychická záťaž, prevláda iba mierne podráždenie vplyvom počasia, čo pôsobí skôr pozitívne na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Hlboký spánok počas oddychových fáz pomáha lepšej regenerácii síl organizmu. Pacienti so srdcovo-cievnymi ochoreniami však nemajú preceňovať svoje sily. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi reagujúci na počasie môžu trpieť miernym pocitom závratu a bolesťami hlavy migrenózneho pôvodu.Zajtra nepredpokladáme podstatnejšiu zmenu v pôsobení počasia na meteosenzitívnych ľudí.(zč)
Dnes bude od severovýchodu postupne jasno až polooblačno a len ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 25 stupňov, na severe okolo 18 stupňov. Severný až severovýchodný vietor 3 až 6, na východe cez deň 7 až 12 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov bude napoludnie okolo 9 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude jasno až polojasno, len pri čiastočnom zväčšení oblačnosti sa vyskytnú ojedinele prehánky . Najnižšia nočná teplota klesne na 10 až 5 stupňov, v údoliach a kotlinách na 3 stupne, najvyššia denná teplota vystúpi na 18 až 23 stupňov, na Orave a na Spiši bude v stredu miestami kolo 16 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,31 a zapadne o 20,07 hod.
Amsterdam
oblačno
16
Atény
búrky
25
Belehrad
búrky
27
Berlín
búrky
26
Bratislava
polojasno
25
Brusel
oblačno
16
Budapešť
polooblačno
26
Bukurešť
polooblačno
25
Frankfurt
polooblačno
24
Helsinki
polojasno
9
Istanbul
búrky
20
Kodaň
prehánky
20
Kyjev
polooblačno
15
Lisabon
polooblačno
18
Londýn
polojasno
19
Madrid
oblačno
19
Miláno
búrky
24
Oslo
oblačno
20
Paríž
polooblačno
21
Praha
polooblačno
23
Rím
polooblačno
23
Sofia
búrky
20
Štokholm
polojasno
13
Varšava
polojasno
18
Viedeň
polooblačno
25
Záhreb
búrky
24
Ženeva
polojasno
23
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 27. 4. 2000: Bratislava 99,91, Sliač 98,06, Košice 99,05, Poprad 93,66, za 28. 4. 2000: Bratislava 99,78, Sliač 98,06, Košice 99,13, Poprad 93,76, za 29. 4. 2000: Bratislava 100,00, Sliač 98,20, Košice 99,22, Poprad 93,92, za 30. 4. 2000: Bratislava 100,24, Sliač 98,28, Košice 99,27, Poprad 93,94. .
