Hospodársky denník
USD48,106 Sk
EUR42,966 Sk
CHF27,691 Sk
CZK1,175 Sk
  Pondelok  22.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

Počasie

V predpoludňajších hodinách predpokladáme zväčša pozitívny vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zosilnené sú reumatické bolesti, je sklon k depresívnym stavom a k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení. Popoludní slabé zvýšenie všeobecne nepriaznivých vplyvov počasia. Mierne sa môžu zhoršiť ťažkosti pri ochoreniach srdcovo-cievneho, pohybového a dýchacieho systému. Zvýšená je náchylnosť k poruchám trávenia a kolikám (obličkové, žlčníkové). Častejšie sa môže vyskytovať nervozita, podráždenosť, únava, bolesti hlavy, kĺbov a jaziev. Mierne sa môže znížiť výkonnosť a schopnosť sústredenia sa. Aj keď riziko úrazov a nehôd je len mierne zvýšené, potrebná je opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave.Zajtra popoludní ústup ťažkostí, očakávame ešte pretrvávanie reumatických bolestí, náchylnosť k depresívnym stavom a k bolestiam hlavy pri ochoreniach krčnej chrbtice.(zč)

Dnes bude cez deň veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach občasný dážď, ojedinele aj búrky. Najvyššia denná teplota 13 až 18 stupňov, na juhu stredného a na východnom Slovensku miestami okolo 20 stupňov. Slabý juhovýchodný až južný, na juhozápade neskôr severozápadný vietor 4 až 8 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov okolo 6 stupňov.V utorok bude polooblačno až oblačno a miestami, najmä na severe a východe prehánky, v stredu bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 9 až 5 stupňov, v dolinách a kotlinách miestami 5 až 1 stupeň, najvyššia denná teplota v utorok vystúpi na 15 až 20 stupňov, v stredu na 20 až 25 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,05 a zapadne o 20,33 hod.

Amsterdamdážď13
Aténypolooblačno21
Belehradpolooblačno26
Berlíndážď16
Bratislavadážď13
Bruseldážď12
Budapešťdážď15
Bukurešťpolooblačno25
Frankfurtdážď13
Helsinkijasno13
Istanbulpolooblačno25
Kodaňdážď15
Kyjevdážď15
Lisabonjasno19
Londýndážď17
Madriddážď22
Milánojasno25
Moskvadážď17
Oslooblačno17
Parížpolooblačno18
Prahadážď11
Rímoblačno26
Sofiadážď18
Štokholmdážď18
Varšavadážď17
Viedeňdážď14
Záhrebdážď13
Ženevajasno19

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 18. 5. 2000: Bratislava 99,10, Sliač 97,16, Košice 98,15, Poprad 92,60, za 19. 5. 2000: Bratislava 99,28, Sliač 97,02, Košice 97,90, Poprad 92,60, za 20. 5. 2000: Bratislava 99,35, Sliač 97,19, Košice 98,07, Poprad 92,69. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.