|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 22.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Využijú svoj čas?Peter Kasalovský Vicepremiér I. Mikloš v súvislosti s pochybnosťami o našom pozvaní do OECD, resp. o podpore zo strany Spojených štátov sa vyjadril v tom zmysle, že všetci, ktorí nepodporujú reformné kroky vlády SR, sa podpisujú pod naše problémy. V podstate má pravdu. Podľa všetkého vychádza aj dnes z výsledku parlamentných volieb. Súčasná koalícia získala pred dvoma rokmi nadpolovičnú väčšinu všetkých voličov, ba dokonca v konečnom rátaní aj ústavnú väčšinu v parlamente. Takže, má to logiku, keď vicepremiér I. Mikloš označuje za vinníkov možného neúspechu vo veci OECD tých, ktorí nepodporujú vládu M. Dzurindu v jej reformnom úsilí. Aj keď toto úsilie je málo efektívne, bez pozitívneho odrazu v praxi, ale sprevádzané vzletnými prejavmi. Pozitívne možno vnímať aj to, že naďalej politicky neotrasiteľný a spravidla akoby pokojný muž oznámil diplomatickú ofenzívu, najmä smerom k USA, aby sme dostali pozvánku do prestížnej svetovej organizácie aspoň v závere tohto roka. Inou pravdou je fakt, že I. Mikloš sa nevenoval prioritne poznámkam zo zahraničnej tlače. V tých sa totiž ako hlavný dôvod možného nepozvania SR do OECD v budúcom mesiaci uvádza slabosť v porovnaní s členskými štátmi či nedostatočná výkonnosť nášho hospodárstva. V spomínanej reakcii, sprostredkovanou tlačovou agentúrou, sa neodvolával tak ako jeho stranícki aj koaliční kolegovia k zdôrazňovaniu vnútrokoaličných problémov ako dôvodu na nepozvanie do tzv. parížskeho klubu bohatých. Spochybňovanie pozvania SR do OECD je veľmi nepríjemné predovšetkým pre vládnu garnitúru. Aj preto, že niektorí jej členovia informovali verejnosť pred mesiacom-dvoma akoby naše pozvanie bolo takmer formálnou záležitosťou. Keď koalíciou, ale aj prominentnými členmi SDĽ odmietaný a pre spoločenskú indispozíciu kritizovaný predseda NR SR J. Migaš neštandardným a dosť rezolútnym spôsobom nastolil požiadavku zhodnotenia činnosti Dzurindovho kabinetu, inak povedané odpočtu plnenia vládneho programu, tak sa zachoval síce nepopulárne, ale správne. Reformné úsilie nemá želateľný efekt, čo je nesporné. Podľa všetkého si to nechcú pripustiť iba členovia vlády a im blízki. Ich sebavedomie je také, že nevyvoláva obdiv, ale strach. Bolo by naozaj zaujímavé vedieť, kto organizuje či objednáva masírovanie verejnosti predstavami, že vstup do EÚ a OECD by bol priam živou vodou zadarmo pre naše hospodárstvo. Bol by, ale za podmienky, že by sme mali štandardné podmienky na podnikanie a život. To je však iba ilúzia, ktorá má tak ďaleko k realite ako vy a ja k letu do kozmu. Iba seriózni politici majú schopnosť priznať si chybu, omyly a pokúsiť sa o nápravu, čomu síce verejnosť vrátane opozície netlieska, ale vníma s určitým pochopením. Je tu čas sebareflexií, ktorý nie je večný, ale neúprosný. Na všetkých politických postoch je o čom rozmýšľať. Nie o svojom prospechu, nie o tom, čo by bolo po odchode z pozície, ale o tom, ako to je v našom štáte (!). Trebárs aj o tom, prečo svojim novinárom, ale aj ich spolupracovníkom opäť a veľmi dôrazne bránim po štvrtý raz za posledných sedem rokov venovať sa prinajmenej dvom nateraz neodhaleným a škodami obludným kauzám, ktorých aktéri sú z polovice v koaličných farbách. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |