Zbaviť sa "liekovej turistiky"?!

Na tieto problémy, no najmä na to, aké možnosti ich riešenia by mohli existovať cestou financovania zdravotníctva sme sa spýtali PharmDr. Štefana Krchňáka, prezidenta Slovenskej lekárnickej komory. Problém dlhov zdravotných poisťovní voči lekárňam má niektoré špecifiká. Aj keď sú lekárne druhým najväčším veriteľom, garancie pravidelných platieb či už vo forme prospektívneho rozpočtu alebo zálohových platieb pre ne neexistujú a lekárne sú vždy na konci chvosta v platbách. To spôsobuje každomesačné latentné narastanie dlhu,
keď minulý mesiac platila zdravotná poisťovňa lekárni v treťom týždni, v tomto mesiaci už vo štvrtom... Výkony lekární sú pritom takmer úplne kryté materiálovými nákladmi, vlastná práca lekárne (príprava liekov) je minimálna a náklady na prevádzku lekárne sú obsiahnuté v obchodnom rozpätí. To znamená, že lekáreň takmer vo výške pohľadávky voči poisťovniam je zadlžená u distributéra liekov. Svojím spôsobom tak lekárne a distributéri poskytujú zdravotníctvu bezplatný úver.

Ministerstvo zdravotníctva počíta v tomto roku v rámci globálneho rozpočtu na lieky s objemom 12,5 miliardy korún. Predpokladá, že pri týchto zdrojoch a novelizácii zákona o Liečebnom poriadku by malo byť hospodárenie v roku 2000 v oblasti liekovej politiky vyrovnané. Výdavky zdravotných poisťovní za lieky dynamicky rástli. Kým v roku 1995 predstavovali 7,6 miliardy korún, v roku 1998 to bolo 10,5 miliardy a v roku 1999 stúpli na 12,6 miliardy korún. Problémy so zadlžením lekární sa začali v roku 1996. Najvýraznejšie problémy sa zaznamenali v roku 1999. V tejto situácii je jediným riešením hľadanie viaczdrojového modelu financovania. Pacientovi treba dať jasne najavo, že za svoje zdravie si je zodpovedný sám a musí byť ochotný a schopný finančne sa podieľať na jeho udržaní. Pri chorobách treba rozlišovať, či pacient nie je za svoj stav spoluzodpovedný a podľa toho určiť výšku jeho podielu na nákladoch liečby. Väčšie zaťaženie pacienta by malo za následok zníženie spotreby liekov, pretože je verejným tajomstvom, že liekmi sa plytvá na viacerých úrovniach. Chcem tým zároveň naznačiť, že by bolo možné predchádzať stálemu zvyšovaniu nákladov na lieky, keby pojem „racionálna farmakoterapia“ mal každý zdravotnícky pracovník v krvi. Ako však permanentne zisťujeme pri mnohých rokovaniach, ale aj v praxi, z najrozličnejších príčin to tak nie je. Pri spoluzodpovednosti pacientov však nemožno zabudnúť na to, že naša spoločnosť je sociálne diferencovaná. Navyše, sú tu ľudia, ktorí po celý život neboli chorí
a keďže zdravotnícky poisťovací systém je založený na solidarite, nemôže sa im z neho ujsť len tá prvá časť - platenie poplatkov, keď v starobe ochorejú... No najväčším problémom je celý súčasný systém v zdravotníctve a najzodpovednejšími sú tí, ktorí celý rezort riadia... Podľa posledných informácií z ministerstva zdravotníctva sa už podarilo dosiahnuť riešenie starých dlhov a hovorí sa už o pripravovanom splátkovom kalendári. Potvrdzuje to výrok ministra Tibora Šagáta na poslednej tlačovej konferencii: "Ministerka financií Schmögnerová súhlasila, aby sa v doteraz neschválenom rozpočte Fondu národného majetku zakomponovali - okrem troch miliárd, ktoré má rezort dostať z privatizácie - ďalšie financie na oddlženie zdravotníctva. Keď sa túto starú traumu podarí prekonať, zdravotnícky systém by mohol začať lepšie fungovať.“ V tejto situácii, keď sa budú dávať záplaty na najväčšie diery v rezorte, neslobodno zabudnúť na lekárne. Dôsledkom hospodárskeho úpadku celej našej ekonomiky, ale aj zásluhou systému i legislatívy v tomto rezorte sme získali u nás nezvyčajnú skupinu - chudák občan - aj ako pacient, aj ako lekárnik... Ľudmila Koníková