Čakanie na súhlas Kongresu USA
Čínske vývozy do Spojených štátov majú tento týždeň šancu zbaviť sa diskriminačných hrozieb. Rozhodne o tom Kongres USA, ktorý má schváliť zákon, poskytujúci Číne trvalo normálne obchodné vzťahy namiesto doterajšej doložky najvyšších výhod, termínovanej vždy na jeden rok. Washington tak Peking doteraz trestal za zlú bilanciu ľudských práv. Zákon, dohodnutý vlani v novembri pri rokovaniach o podmienkach vstupu Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), má veľké výhody aj pre americké podniky. Tie získajú bezprecedentne liberálny prístup na obrovský čínsky trh a podnikateľské možnosti v Číne po jej vstupe do WTO. Vyhliadky na to, že zákon o obchodnej dohode prejde obidvoma komorami Kongresu, sa radikálne zvýšili minulý týždeň, keď ho podporil republikánsky prezidentský kandidát George W. Bush v predvolebnom prejave v Seattli. Bush si na to zrejme náročky zvolil zhromaždenie zamestnancov firmy Boeing, ktorá vyváža stovky lietadiel do Číny. Povedal, že o obchodnej dohode s Čínou rokovali už traja prezidenti Reagan, Bush senior a Clinton. Nemá teda stranícky charakter, o čom svedčí, že hoci ju predkladá demokratický prezident, má podporu tak republikánov, ako aj demokratov. Republikáni sú za ňu o to viac, že nie sú volebne limitovaní na demokratov orientovanými odbormi, ktoré sa boja konkurencie lacnej čínskej produkcie na trhu USA. Obchodnú dohodu podporili minulý týždeň aj dva dôležité kongresové výbory. V Senáte, kde má dohoda už zabezpečenú väčšinu, prešiel jej text dôležitým finančným výborom, v ešte váhajúcej Snemovni reprezentantov dostala prekvapujúco výraznú forsáž vo výbore Ways-and-Means (strategický výbor), kde za ňu hlasovalo 34 členov proti 4. Včera večer mal v televízii vystúpiť na jej podporu aj prezident Bill Clinton. Málo mu v tom môže pomôcť viceprezident Al Gore, ktorý čaká na hlas odborárov. Aby túto pilulku odborom a obrancom formálnych ľudských práv osladili, vypracoval senátor Levin a kongresman Bereuter paralelný návrh zákona, ktorý umožňuje medzinárodnej obchodnej komisii a prezidentovi USA zastaviť nadmerné čínske exporty do USA, ak by ohrozovali domácich výrobcov. Hoci nie je známe, ako to prijme Peking, Charlene Barshefsky tvrdí, že to nie je v rozpore s dohodou, ktorú v Pekingu dohodla. Starosť o formálne ľudské práva má zasa prevziať nezávislá komisia, ktorá bude Kongresu každý rok predkladať správu o svojich zisteniach. Peking je v dosť silnej pozícii. Aj bez permanentne normálnych obchodných vzťahov s USA sa zdá byť po dohode s EÚ už dvoma nohami vo WTO, kde sú také vzťahy zmluvne zabezpečené. Proti ekonomickému zadržovaniu Číny vystupujú z politických dôvodov aj čínski disidenti. Oprávnene sa domnievajú, že odmietnutie zákona v Kongrese USA by vystavilo známych čínskych reformátorov medzi nimi aj premiéra Ču Žung-ťiho, ktorý vyšiel USA v ústrety, a prezidenta Ťiang Ce-mina silnej kritike konzervatívnych čínskych politikov. Oslabením ich vplyvu by vraj utrpela reformná politika, najmä privatizačná stratégia, ktorá podomieľa hospodársku bázu Komunistickej strany Číny, spočívajúcu na štátnych podnikoch a direktívnom riadení. Očakáva sa teda, že Kongres USA povie k obchodnej dohode s Čínou svoje áno. Jaroslav Brabec
|
