|
|||||||||||||||||
Utorok 23.Mája 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je domáci hosť prvoradý?Významný zdroj pracovných príležitostí (tabuľka) Percento domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach Ubytovanie/Rok 1995 1996 1997 1998 Hotel **** 21,4 17,8 33,2 29,1 Hotel *** 50,8 49,0 47,2 46,5 Hotel ** 62,7 62,0 64,6 64,1 Hotel * 64,4 66,9 67,9 71,7 Hotely spolu 53,1 57,4 58,8 59,9 Penzióny 55,0 57,0 57,5 69,3 TU 68,2 70,1 73,8 78,6 CHO 65,8 69,9 69,0 78,1 Kempy 42,1 47,5 55,1 56,3 Ostatné 61,8 68,2 84,4 85,2 Zdroj: ŠÚ SR/Hd Už dnes sa potvrdzuje, že v niektorých oblastiach v prípade odbytových ťažkostí výrobných podnikov, je cestovný ruch jednou z mála hospodárskych činností, v ktorej sú skryté zdroje hospodárskeho rastu a priestor na riešenie zamestnanosti obyvateľstva. Význam cestovného ruchu v transformačnom procese navyše podporuje aj jeho multiplikačný efekt, vďaka ktorému sa vytvárajú príležitosti nielen v oblasti služieb cestovného ruchu, ale rast turistickej návštevnosti vytvára v oblasti zvýšený dopyt po potravinárskych výrobkoch, službách obyvateľstvu, doprave a všetkému, čo súvisí s bývaním, teda s krátkodobým pobytom na inom mieste. Z toho hľadiska je zahraničný turista pre ekonomiku takejto oblasti mimoriadnym príjmom a pre štát príjem navyše. Preto eminentný záujem o zahraničného návštevníka by nemal byť ničím zvláštnym. Analýza vývoja zahraničnej návštevnosti v ubytovacích zariadeniach dokumentuje, že trend návštevnosti zo zahraničia je dlhší čas stabilizovaný. Kým v roku 1994 bolo vykázaných 902-tisíc ubytovaných návštevníkov, v roku 1998 ich bolo len 896-tisíc, pričom k malému nárastu došlo v roku 1999, keď bolo ubytovaných 975-tisíc zahraničných hostí. Počet domácich hostí však vzrástol v porovnaní s rokom 1994 takmer o 70 %. Kým v roku 1994 ubytovanie využilo 1,077 milióna domácich, v roku 1999 ich počet dosiahol výšku 1,823 milióna. Podiel na celkovom počte za zvýšil z 54 % (rok 1994) na 65 % (rok 1999). Na základe doterajšieho vývoja môžeme predpokladať rastúci podiel domácich návštevníkov, pričom nie je vylúčené prechodné zníženie počtu zahraničných ubytovaných návštevníkov. Mnoho závisí od štátnej politiky a koordinácie krokov jednotlivých podnikateľských zväzov. Rozvojové motívy treba hľadať v prvom rade v domácom cestovnom ruchu. Reálna kúpna sila domáceho obyvateľstva však natoľko klesá, že často je to dovolenka, ktorá je v rodinnom rozpočte škrtnutá medzi prvými výdavkovými položkami. Nachádzame sa akoby v bludnom kruhu. Prípadné investície do rozvoja kvality a rozsahu materiálno-technickej základne cestovného ruchu sa nožnice medzi ponukou a dopytom zastúpeným kúpyschopnosťou obyvateľstva len roztvárajú. Naskytuje sa riešenie cestou daňových úľav poskytovaných priamo spotrebiteľom v podobnej forme, ako je to v Maďarsku. Znamená to v určitom slova zmysle návrat k sociálnej turistike, ale je to motív, ktorý stojí za zamyslenie. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |