|
|
||||||||||||||||
| Utorok 23.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tŕnisté cesty výroby na SlovenskuCesta podnikateľa od nadšenia až po úvahy o predaji firmy Nikdy by som nepredpokladal, že budem podnikať. Ako veľa udalostí v živote, aj moje podnikateľské začiatky vznikli náhodou. Dostal som príležitosť pracovať v zahraničí vo firme na výrobu kancelárskych obalov z plastov, kde som sa po čase dostal do funkcie hlavného mechanika. Mal som veľkú dôveru majiteľa, ktorý sa postupne na mňa spoľahol vo všetkom. Po dvoch rokoch chcel predať staršie stroje do Maďarska a mňa vtedy napadlo, že by sa zišli aj na Slovensku. Na jeho podnet som zohnal priestory, vybavil som si živnosť a 23. februára 1993 som začal netušiac, aké neľahké sú cesty podnikania vo výrobe u nás, podnikať ... Spomína na svoje začiatky Ľubomír Mrva, majiteľ firmy ZeM Ekoplast, s. r. o., so sídlom vo Vlčkovciach v okrese Trnava. -Pôvodný zámer smeroval k výrobe kancelárskych obalov na Slovensku z rakúskych surovín. Po 8-9 mesiacoch však nastali komplikácie na rakúskom trhu, o. i. aj z dôvodu začlenenia sa do EÚ a firma ostala bez práce. Bolo treba hľadať odbyt doma. Keďže u nás neexistuje jediný výrobca, ktorý by fóliu vyrábal, je potrebné, tak ako ďalšie polotovary, ich dovážať. A tu sa začína kolotoč problémov... Pestrá ponuka a kvalita I napriek tomu postupne rozšíril výrobný sortiment, ktorý dnes predstavuje kompletný zoznam kancelárskych obalov z plastov - dokladovky, jedálne lístky, 13 druhov vizitkárov, 12 druhov obalov na školské zošity, 12 druhov puzdier, školské dosky a mapy A4 a A5, rýchloviazače, zakladače, šanony, obaly na platobné karty, euroobaly, obaly s klopou, závesné s okienkom a pod. Široká je i ponuka výberu konečného vzhľadu pri niektorých výrobkoch v imitácii krokodílej kože, jašterice či mramoru a farebného prevedenia. Sortiment podľa farby, mechaniky, rozmeru, druhu použitého materiálu a potlače je možné vyrobiť na základe priania zákazníka na objednávku, pri väčších odberoch sú zvýhodnené cenové relácie v štyroch rovinách. Podľa slov majiteľa jednou z pozitív firmy je to, že operatívne reaguje na špecifické požiadavky zákazníkov. Pritom treba dodržať kvalitu, robiť lacno a promptne reagovať na termín dodania. Klasické neduhy Celkový výsledok je však často na hrane prežitia. 40-50 % z celkovej ročnej produkcie putuje do zahraničia, čo zatiaľ drží firmu pri živote. Tak ako iní sa trápi s neplatičmi, je však proti nim, ako väčšina podnikateľov, viac-menej bezmocná. Nedobytné pohľadávky vo výške cca tristotisíc korún zdanlivo nepredstavujú veľkú sumu. Pre firmu, kde sa počíta s každou korunou, je to veľká strata. Po rokoch provizória sa firme nakoniec podarilo získať a nákladom 2 mil. Sk, rekonštruovať lokalitu, kde sa nachádzajú pod jednou strechou výrobné priestory, kancelárie, sklady i veľko- a maloobchod. Majiteľ má záujem, aby všetci žili ako v jednej rodine, preto si veľmi vyberá i spolupracovníkov, zabezpečuje im dovoz i odvoz z práce firemným vozidlom, zorganizoval nenáročnú spoločnú dovolenku. Cesta sklamania Na pohľad by sa zdalo všetko jednoduché a fungujúce. Podľa skúseností dnes pomerne skeptického podnikateľa, slovenskí výrobcovia nemajú šance, ak sa nebudú lepšie prezentovať a presadzovať na trhu, zaplavenom zahraničnou produkciou, a kým štát nebude rozlišovať skutočných podnikateľov od pseudopodnikateľov. Slovenskú výrobu treba bezpodmienečne podporovať. Pre nás výrobcov by to bola satisfakcia, pretože dnes sa u nás darí najlepšie rôznym šmelinárom a obchodníkom, ktorí bezhlavo a hlavne bez roboty bohatnú na vysokých maržách za naše výrobky ... Práve preto sa snaží v maximálnej miere využívať aj slovenskú surovinu za predpokladu, že spĺňa požadované kritériá kvality či časový harmonogram dodania. Stalo sa však, že Ľubomír Mrva zadal slovenským firmám zákazky na výrobu špeciálnych segmentov, žiaľ, neboli schopní operatívne reagovať, a tak musel využiť ponuku zo zahraničia. Medzi ďalšie problémy patrí nevyriešená problematika zberu, spracovania a likvidácie PVC odpadov. Máme záujem o ochranu životného prostredia, o podporu a pomoc pri riešení tohto problému sme oslovili aj rezortné ministerstvo, žiaľ bez efektu. A tak sa odpad vozí na sklady komunálneho odpadu a náklady firmy sa zvyšujú. Ľubomír Mrva mal záujem na dohode o rozdelení jednotlivých druhov výroby v rámci slovenských výrobcov v tejto oblasti podnikania, aby si tak zabezpečili kontinuitu výroby - veľkosériovosť, čím znížili ceny výrobkov a úspešnejšie odolávali zahraničným dovozcom. Nenašiel však ohlas, a tak rivalita medzi výrobcami pokračuje. Únava z neistoty Napriek tomu, že firma funguje a má vybudovaný solídny zákaznícky adresár i obchodné zahraničné kontakty na dovoz kvalitných surovín, Ľubomír Mrva reálne uvažuje o predaji firmy. Šetrí, kde sa dá. Auto napríklad prerobil na plynový pohon, čím mesačne ušetrí okolo 5 tis. Sk. Založil vlastnú firmu LADAS, ktorá sa stará o predaj výrobkov. Je teda majiteľom, mechanikom, manažérom, zásobovačom i predajcom sám. Trápi ho i stav strojového parku, ktorý je zastaraný. Má síce vyhliadnuté zahraničné, vysokovýkonné zariadenie, ktoré by výrazne pomohlo vo výrobe, stojí však 9 mil. Sk, ktoré vo firme jednoducho chýbajú. Som už unavený z ekonomickej neistoty, opustila ma počiatočná naivita a eufória ... Mám zodpovednosť a zamestnancov, oni mi veria a tento pocit veľmi zaťažuje. Dospel som k názoru, že v súčasnosti, keď je legislatíva taká nedokonalá a keď sa podnikateľom skôr hádžu pod nohy polená, ako by sa im vychádzalo v ústrety, nehovoriac o zlej ekonomickej situácii v krajine, ktorá sa automaticky odráža na zhoršenej platobnej schopnosti či skôr insolventnosti, by bolo jednoduchšie stať sa zamestnancom a celé bremeno predať na chvíľu na plecia niekoho iného. Zora Petrášová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
