|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Pripoistenie jablkom sváruChybu chce vláda napraviť novou chybou V súčasnosti je možné popri základnom dôchodkovom poistení (cez Sociálnu poisťovňu) využiť i možnosť tzv. doplnkového dôchodkového poistenia. Možno to urobiť pomocou tzv. komerčných poisťovní alebo formou doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov (podľa zákona č. 123/1996 Z. z.). Nespravodlivý rozdiel v princípe medzi týmito dvoma formami tzv. pripoistenia je známy. Zamestnanci, ktorí majú tú výhodu, že sú zamestnaní vo firme, ktorá má uzatvorenú zmluvu s niektorou doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, majú aj ďalšie zvýhodnenia. Prvé, že príspevok, ktorý si na toto pripoistenie platia sami, im znižuje ich čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti. Okrem toho im na toto poistenie prispieva aj zamestnávateľ, pričom ide o príjem od dane oslobodený, pokiaľ nie je poskytnutý zo sociálneho fondu. Výhodu má i takýto zamestnávateľ, pretože do výšky 3 % hrubých miezd si môže tieto príspevky zahrnúť do daňových výdavkov. Ostatní zamestnanci a ďalšie FO (podnikatelia i nepodnikatelia) si platia na svoje dôchodkové pripoistenie sami, pričom sa im táto skutočnosť vôbec na dani nezohľadní. Rovnako sa na daňové účely kladne nezohľadní ani prípadný príspevok zamestnávateľa, ak by poistné zaplatil za zamestnanca na takúto formu pripoistenia. Takže, takéto poistenie si platia celé zo zdanených prostriedkov a ak ich dostanú od zamestnávateľa zaplatené, tak ide o zdaniteľný príjem. Vláda chce v budúcnosti riešiť tento systém doplnkového dôchodkového poistenia u ďalšej skupiny FO, a to u podnikateľov. Navrhuje uznať pripoistenie do daňových výdavkov. Je to však nelogické, pretože ide o osobný výdavok daňovníka, ktorý je v princípe z týchto výdavkov vyňatý a v skutočnosti nemá s dosiahnutými príjmami veľa spoločné. Čo bráni MF SR do nezdaniteľnej časti základu dane každej FO zahrnúť novú položku - poistné na dôchodkové pripoistenie všeobecne? Prečo aj ostatní občania si nemôžu odpočítavať zaplatené poistné z príjmov podliehajúcich zdaneniu? Prečo sa v tejto súvislosti medituje len z hľadiska podnikateľov, a to nelogicky formou daňovo uznateľného výdavku z príjmov z podnikania, keď je úplne logické a spravodlivé riešiť to ďalšou nezdaniteľnou sumou zo základu dane každej FO? Ak napríklad podnikateľ vykáže stratu, toto poistné sa mu fakticky nezohľadní. Môže mať však i iné príjmy, takže z celkového základu dane by bol tento odpočet možný. Takto to funguje i v zahraničí. Prečo sa mu napríklad aj v tomto nepriblížiť? Na argument, že štát na to nemá, je možné limitovať hornú výšku poistného. Dagmar Piršelová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |