|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Priestor pre strategického investoraPohľad na potenciál plynárenstva a ťažby ropy v Slovenskej republike Plynárenstvo bolo v poslednom desaťročí jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví Slovenska. Výraznou mierou sa pod tento fakt podpísalo vyčlenenie slovenskej časti tranzitnej sústavy pod správu SPP, po rozdelení federatívnej republiky v roku 1993. V súčasnosti môžeme povedať, že Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín v Európe. Pod tým sa rozumie rozsah plošnej plynofikácie, keď neplynofikované sídla, s počtom obyvateľov nad 3000, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Ďalším faktorom zvýrazňujúcim postavenie Slovenska v plynárenskej Európe je prevádzkovaný tranzitný plynovod, ktorým prúdi zemný plyn zabezpečujúci asi 30 % spotreby tohto média v krajinách na západ od našej hranice. Tento dynamický a svojou podstatou extenzívny rozvoj bolo možné zabezpečiť efektívnou akumuláciou finančného kapitálu v čase relatívnej výhodnosti jednotlivých činností v rámci SPP, hlavne v rokoch 1993 až 1996. Ruka v ruke s týmto vývojom sa sekundárne vynárali aj negatívne vplyvy, ktoré v dôsledku komplexného neriešenia otvárali ekonomické nožnice do neprimeranej roviny. V rovnakom období prechádzala etapou vývoja aj spoločnosť Nafta Gbely, v ktorej predmete činnosti je ťažba ropy a zemného plynu, podzemné uskladňovanie zemného plynu, prieskumná geológia a súvisiace činnosti. Žiaľ, musíme konštatovať, že vývoj v týchto činnostiach išiel opačným smerom - degresívnym. Ťažba zemného plynu klesla z 500 miliónov kubíkov na súčasných 200 miliónov kubíkov za rok, ťažba ropy sa zastavila na 45-tisíc ton, čo je asi 50 % predchádzajúcej ťažby a uskladňovanie zemného plynu dlhodobo stagnuje na 1,7 - 1,8 miliárd kubíkov uskladňovacej kapacity. Odhliadnuc od ťažby ropy môžeme povedať, že obidve spoločnosti dotvárajú obraz plynárenstva na Slovensku. Na prvý pohľad nízke objemy ťaženého zemného plynu a ropy vedú k negativistickým pohľadom na tieto činnosti. Na druhej strane si je však potrebné uvedomiť, že prinášajú v oblasti makroekonomiky výrazné devízové úspory a pri vhodnom ekonomickom riadení zabezpečujú prosperitu nielen v oblasti zamestnanosti , ale aj v subdodávateľskom sektore. Vzhľadom na to, že obidve spoločnosti (SPP a Nafta) sa v posledných troch-štyroch rokoch výrazne pohybovali v turbulentnom prostredí, je nevyhnutné postaviť jednoznačnú koncepciu rozvoja a smerovania obidvoch spoločnosti v rámci plynárenského odvetvia Slovenska. Navyše, keď od septembra 1999 je majoritný balík akcií v Nafte opäť v štátnych rukách. Z charakteru odvetvia je nevyhnutné riešiť rozvojové a koncepčné zámery s dlhodobým výhľadom, v ktorom je možné nielen definovať procesné zámery, ale ich aj reálne zabezpečovať. Realitu riešenia z hľadiska investičnej potencie je preto nevyhnutné zasunúť do obdobia päť až desať rokov. Ak sa pohybujeme v tomto horizonte vývoja, vieme aspoň čiastočne definovať rozhodujúce vplyvy, ktoré skôr alebo neskôr, v rámci spoločenských zmien, zasiahnu aj oblasť plynárenstva. Prvou a rozhodujúcou je postupné začleňovanie sa Slovenska do európskych hospodárskych štruktúr a s tým spojené uplatňovanie princípov EÚ, začínajúc Smernicou č. 98/30/EC o spoločných pravidlách vnútorného trhu zemného plynu. Druhou, a myslím si, na rozdiel od niektorých subjektívne ladených názorov politických predstaviteľov, reálnou, bude postupná (alebo razantná?) privatizácia prirodzených monopolov a v rámci toho aj plynárenstva. Je predpoklad, že politicky ladené populistické výroky ustúpia nekompromisnej ekonomickej realite. Treťou, ale nie v poslednom rade, je sám rozvoj technického, technologického a ľudského potenciálu obidvoch spoločnosti, v súlade s predpokladaným ekonomickým vývojom a svojimi vlastným možnosťami. Samo poňatie Smernica... je v mnohých prípadoch zbytočne nadhodnotené a sprevádza ho zbytočná demagógia z hľadiska vývoja a potrieb Slovenska. Je potrebné povedať, že celý obsah tohto dokumentu je možné zhrnúť do niekoľkých slov, je to otvorenie trhu so zemným plynom. Sama smernica však vo svojom obsahu nedogmatizuje absolútne svoj cieľ, ale veľmi presne sa snaží definovať podmienky vnútorného trhu, ako aj jednotlivé kroky, ako sa k liberalizácii trhu, tam, kde neexistuje, možno dostať. Z jednotlivých definícií smernice je však jednoznačne možné priradiť Slovensko k štátu so vznikajúcim trhom a zároveň v zmysle podmienok čl. 26 ods. 1 je možné automaticky pristúpiť z hľadiska Slovenska k podmienkam derogácie. Tým som chcel povedať len to, že časová tieseň uplatnenia Smernice... na Slovensku nie je. Je však nevyhnutnosť pripraviť princípy postupného uplatnenia vnútorných podmienok tak, aby sa splnili predpoklady na vznik plynárenského trhu na Slovensku. Glorifikované potenciálne zníženie cien po otvorení trhu je zo súčasného hľadiska na Slovensku nereálne, pretože nie sú vytvorené základné princípy liberalizácie. Do tejto oblasti je potrebné zahrnúť v prvom rade cenovú politiku štátu, ktorá je viac-menej pod tlakom politických rozhodnutí s absenciou ekonomických pravidiel. Ako príklad je možné uviesť dlhodobú nedotknuteľnosť zvyšovania cien zemného plynu, s odôvodnením ziskovosti SPP. To nepriamo predurčilo krížové dotácie z tranzitu do distribučnej oblasti. Vznikla vnútorná deformácia, pretože sa výraznejšie neprejavil tlak na prípadné zhospodárnenie neefektívnych činností. To však vôbec nezakladá podmienku rozdelenia súčasného SPP, pretože podľa článku 13 ods. 3 európskej direktívy sú dané presné pravidlá, ako sa v takomto prípade správať. Je to výsostne záležitosť účtovníctva a nadväzujúceho auditu, nie organizačných štruktúr. To znamená, že v príprave na uplatnenie Smernice... v podmienkach Slovenska je potrebné v prvom rade stanoviť kroky vedúce k úplnej liberalizácii ceny zemného plynu. Najideálnejší a všeobecne používaný je model zrovnania konkurenčných palív tak, aby sa zemný plyn včlenil objektívne do trhu s energiami. Takto postavený model môže vytvoriť bázu ekonomického fungovania trhu s energiami a zároveň aj pripraviť podmienky pre trh so zemným plynom. Upozorňujem, že v tomto prípade to musí ísť spoločne aj s elektrickou energiou. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou prípravy na uplatnenie direktívy... je vyrovnanie so súčasnou pozíciou SPP, ktorá vo svojom vnútri plní povinnosti verejnej služby vo všeobecnom ekonomickom záujme (čl. 3 smernice). Je nespochybniteľné, že SPP v súčasnosti dodáva zemný plyn na hociktoré miesto na Slovensku za konštantných podmienok. To znamená, že akýkoľvek zásah do vnútornej dodávateľskej štruktúry bude mať za následok minimálne problémy v objeme, kvalite a čase. Do tohto procesu je možné jednoznačne zaradiť aj Naftu s predmetom plynárenskej činnosti v oblasti dodávok zemného plynu alebo samého uskladňovania. Aj túto oblasť rieši smernica výrazne pragmaticky v kapitole II., pričom samo znenie tejto kapitoly vyvracia teórie nákupu Nafty Gbely prostredníctvom SPP ako možnú bariéru zvyšovania ceny zemného plynu. Je nevyhnutné aplikáciou smernice konštatovať práve opačný stav. Sám pojem privatizácia je vysoko medializovanou otázkou súčasnosti. Z praktického hľadiska však nebol postavený žiadny argument, ktorý by prezentoval dôvody neprivatizovať plynárenstvo. Dostávame sa tak do dvoch rôznych polôh, ktoré však neobsahujú základné analytické podmienky za a proti. Absentujú argumenty vyvracajúce jednu alebo druhú možnosť. Musíme si uvedomiť, že sa pohybujeme v rovine asociovaného člena EÚ, a teda sme pod veľmi prísnym dohľadom zahraničia, ktoré s vysokou vážnosťou hodnotí všetky naše kroky. To neznamená, že pri rozhodnutí neprivatizovať budeme zatratení. Musíme však v takomto prípade vyslať jednoznačný signál, že Slovensko sa tak rozhodlo z týchto a týchto dôvodov a s uvedením argumentov. Opačne našu pozíciu oslabujú vyhlásenia, že napríklad SPP a Naftu nemôžeme privatizovať, pretože sú to zlaté nosnice a štát by o ne prišiel. Takéto vyhlásenia sú populistickým prejavom, bez ekonomickej podstaty a len znehodnocujú pohľad na potenciál transformácie slovenskej ekonomiky, pretože okolie po takýchto výrokoch očakáva dopredu neidentifikovateľné štátne intervencie do spoločnosti. De facto sa tak spoločnosti dostávajú do nedôveryhodného postavenia, minimálne s opatrným prístupom vonkajších partnerov. Pozrime sa však na sám problém privatizácie. Je postavená pred spoločnosť ako jedna z rozhodujúcich axióm ponovembrového vývoja a za desať rokov prešla hektickým vývojom. Podľa môjho názoru, aj súčasné pohľady na privatizáciu prirodzených monopolov vychádzajú z negatívnych skúseností doterajšej privatizácie (Nafta Gbely). Tento faktor sa dá vyriešiť práve využitím poznatkov a vyhnutím sa nesprávnym krokom. V prospech privatizácie hovoria ekonomické atribúty vo forme zlepšenia stavu podkapitalizovanej spoločnosti, výberom vhodného investora, zlepšením vnútornej efektívnosti, v prípade plynárenstva prirodzeným upevnením pozícií v plynárenskej Európe, zamedzeniu turbulencie v dôsledku rôznych vopred neidentifikovateľných politických vplyvov. Samozrejme, rozhodujúca je prípravná fáza s definovaním výstupov. Po doterajších negatívnych skúsenostiach je evidentné, že podniky typu SPP a Nafta nie je možné privatizovať neadresnou investičnou (privatizačnou) skupinou. Takýmto spôsobom nie je zaručené splnenie uvedených potrieb, ale celá privatizácia by sa opäť dostala do špekulatívneho rámca. Z týchto dôvodov je nevyhnutné privatizovať SPP a Naftu prostredníctvom strategického investora (investorov) s vopred stanovenými kritériami, ktoré chceme týmto krokom vyriešiť. Je evidentné, že pri záujme investorov o SPP nebude rozhodujúci vnútorný slovenský trh, pretože je relatívne malý. Záujem bude usmerňovať pozície Slovenska hlavne do napojenia na tranzitné siete. Tu chceme zachovať súčasné postavenie, ktoré je stále ohrozované severnou tranzitnou cestou a projektovanou južnou cez Maďarsko. Uzatvorením sa Slovenska pred týmito hrozbami by znamenalo stagnáciu až degresiu postavenia SPP s negatívnym dosahom na samo slovenské hospodárstvo. Inými slovami, zlatú sliepku máme doma, ale postupne bude znášať hlinené vajcia. Na druhej strane, voči odporcom privatizácie SPP je rad argumentov, ktoré vychádzajú z pragmatických dôsledkov. Ak sa sprivatizuje SPP, čo stratí Slovensko? Tvrdím, že nič, pretože každý strategický investor, ktorý do tohto procesu vstúpi, určite nezoberie majetok a nevyvezie ho von. Bude odkázaný ho zveľaďovať (má v ňom vložené nemalé vlastné zdroje), štát bude dostávať dane, v prípade zefektívnenia dokonca väčšie, budú prirodzeným a ekonomickým spôsobom rozvíjané vnútorné nástroje trhu, politické strany nebudú pod schizofrenickým rozdvojením politického populizmu (nevyhnutného) a ekonomickej reality. Podstatné je, aby sa privatizovalo výsostne transparentne, smerujúc k investorovi, ktorý má blízko k predmetu podnikania a zároveň je SPP pre neho technologický partner. V tomto prípade sa dokonca natíska otázka spojenia viacerých strategických investorov s rovnakou možnosťou získania portfólia (pozri projekt privatizácie SPP z rokov 1993/1994). V prípade prijatia takejto štruktúry by jednoznačne vychádzalo spojenie producentov s odberateľmi zemného plynu v tranzitnom systéme, pričom ako nevyhovujúci variant je vstup zámorského investora, ktorý sa podľa posledných skúseností nevie prispôsobiť súčasným európskym podmienkam podnikania v tomto odvetví. (Pokračovanie) Ing. Ján Rusnák poslanec NR SR SDK - SZS |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
