Čakanie na Francúzov
Keď Joschka Fischer hovoril o premene EÚ na federáciu, odvážil sa porušiť jedno tabu. Po nemeckom šéfovi diplomacie je teraz na Jacquesovi Chiracovi a Lionelovi Jospinovi, aby preukázali rovnakú odvahu: pokiaľ ide totiž o euro a o skoré prijatie 13 nových členov do EÚ, nemôže sa už Francúzsko skrývať za vyhlásenia o silnej Európe s vierohodnými inštitúciami". Pokles európskej meny oproti doláru je hlavným dôvodom, prečo je potrebné odvážiť sa k takémuto kroku. Keď Gerhard Schröder - aby získal voličskú priazeň - ironizoval na účet eura ako predčasného plodu, Francúzsko sa pohoršovalo. Ale pretože sa nachádza v zajatí vlastných rozporov, popiera, že tento zakladajúci prvok môže tvoriť prvú etapu smerom k politickej integrácii. Aby sa euro mohlo raz stáť tým, čím má byť, potrebuje reálny politický základ. Ďalším zásadným dôvodom, prečo treba zrýchliť pohyb, je nebezpečenstvo, že sa Európa otcov zakladateľov rozplynie v akejsi zóne voľného obchodu, ktorá bude mať rovnako hmlisté poslanie ako neisté hranice. Vzdať sa rozširovania by bolo šialenstvo. Ako to ukázal príklad Juhoslávie: krajiny, ktoré sa učia slobode, bývalé satelity ZSSR alebo zajatci autoritárneho dedičstva, nie sú imúnne proti nacionalistickým odchýlkam. Nebezpečné by však bolo aj rozširovať, a pritom najprv neprehĺbiť. Inštitúcie vytvorené pre šesť krajín a zasekávajúce sa pri pätnástich musia byť reformované, inak dôjde k poruche, alebo ešte horšie k implózii. Fischerov výklad je nepochybne koherentný. Cieľ je jasný: federálna demokracia usporiadaná okolo voleného prezidenta, zodpovednej vlády a dvojkomorového parlamentu. Metóda, ktorú hlása, je pružná: členské krajiny si môžu zvoliť cestu k nadnárodnému systému a zveriť právomoci komisii alebo cestu medzivládnej spolupráce so zachovaním prednostného postavenia rady, ktorá zoskupuje štáty. Fischerove návrhy sú realistické najmä v tom, že zdôrazňujú posilnenú spoluprácu. Čo s eurozónou s 11 krajinami, ak Európa nepostupuje napred niekoľkými rýchlosťami? Podľa vyjadrení Nemcov je načase, aby Francúzsko vystúpilo zo svojho tieňa. Ešte predtým než 1. júla prevezme predsedníctvo EÚ, je potrebné, aby sa J. Chirac dokázal zbaviť brzdy spolužitia. To, čo Berlín začal, musí totiž Paríž uzavrieť. Le Figaro, 23. 5.
|
