|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Mája 2000 | |||||||||||||||||
"Nepríjemnosť" zvaná imigráciaVykompenzuje prílev pracovníkov starnutie populácie v EÚ? V týchto dňoch sa v EÚ rozbehla diskusia o opodstatnenosti obáv z pohybu voľných pracovných síl po vstupe desaťčlenného tímu východoeurópskych maratóncov do EÚ. Tieto obavy, najmä Nemecka či Rakúska, pôsobia skôr ako zastierací manéver pred čelením problému prisťahovalectva. Hoci, podľa nemeckého ministra vnútra O. Schillyho, ktorý je sám doma na pretrase za priťažujúce výroky spolužitia s cudzincami, vraj v Európe otvorených hraníc nemôžu štáty o tom rozhodovať po svojom. Schengen je silný dovnútra svojich štátov či slobodnejšieho pohybu občanom signatárskych krajín. Zároveň dáva možnosť pohybovať sa v tomto priestore aj príslušníkom neeurópskych štátov, ak majú platné pasy či prípadne víza. To bolo aj podľa francúzskej terminológie podľa zákona. Lenže Schengen musí vyriešiť spoločnú prisťahovaleckú politiku. Tu sa podľa štúdie nezávislých expertov zverejnenej EK očakáva po prijatí 10 krajín SVE do únie počet 335 000 prisťahovalcov ročne, ktorý by sa mal neskôr znížiť na 150 000 ľudí. Obavy zo zaplavenia lacnej pracovnej sily by mali byť nepodložené, ale... Dve tretiny z toho budú smerovať priamo do Nemecka. Už pred časom J.-P. Garson, vedúci oddelenia medzinárodnej migrácie OECD, upozornil na odlišnosť v prístupe k tejto otázke napríklad v Nemecku a vo Francúzsku. Pokým Nemecko vo vzťahu ku krajinám SVE doteraz regulovalo prisťahovalectvo na základe kvót a formou udeľovania pracovných zmlúv na obdobie jedného až dvoch rokov, Francúzsko podľa okamžitej situácie teda otváralo či zatváralo hranice. Nastal tak markantný efekt oboch metód. Počet prisťahovalcov v Nemecku je ročne niekoľko miliónov, vo Francúzsku 100-tisíc. Neočakávame väčšie problémy pre migráciu pracovných síl, tvrdí komisárka EÚ pre sociálne záležitosti a zamestnanosť Diamantopuluová. Podľa nej EÚ už dnes na integrácii s krajinami SVE profitovala, keď za uplynulých desať rokov sa obchod s nimi zvýšil šesťnásobne. Keďže je voľný pohyb osôb jedným zo základných pilierov EÚ, mnohí premýšľajú, či by z migrantov neurobili nástroj kompenzácie demografického javu, ktorým je starnutie populácie, teda javu ohrozujúceho aj budúcnosť penzijného zabezpečenia. Vzhľadom na znižovanie novonarodených v Európe sa očakáva o 15 - 20 rokov kritická situácia. Vyvažovať starnutie prílevom migrantov však podľa odborníkov tiež nie je riešenie. Podľa niekdajšej správy OECD Tendencia medzinárodnej migrácie by to znamenalo masívnejší migračný prílev, aký si dnes vieme predstaviť. Nehovoriac o tom, že uprednostňovaním určitého veku či plodnosti by vyznievalo ako diskriminácia. A okrem toho, s prisťahovalectvom ide ruka v ruke udeľovanie štátneho občianstva. Francúzsko uznáva napríklad princíp miesta narodenia, Nemecko krvnej príbuznosti, Taliansko požaduje odpracovanie minimálne 10 rokov na území krajiny, čo neznamená automatické udelenie občianstva. Riešenie teda zatiaľ nie je a nemožno ho kompenzovať prechodným obdobím na voľný pohyb osôb, ako to chcú v prípade SVE Nemecko a Rakúsko. Už pri predchádzajúcom rozšírení únie o Portugalsko a Španielsko sa to ukázalo ako zbytočné. Slávka Blazseková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |