Hospodársky denník
USD46,994 Sk
EUR42,955 Sk
CHF27,47 Sk
CZK1,18 Sk
  Streda  24.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Potreba zúročenia kvalitných vzťahov

Napriek politickej konvergencii sú možnosti hospodárskej spolupráce nevyužité

Slovenská republika a Chorvátska republika v snahách zrealizovať proces tranzície majú spoločné zahraničnopolitické priority, a pokiaľ ide o vzájomné vzťahy dvoch krajín, ako priorita sa objavuje rozvoj hospodárskej spolupráce. Aj napriek úspešnej práci Medzivládnej chorvátsko-slovenskej komisie, už fakt, že objem tovarovej výmeny so Slovenskom predstavuje len 0,5 percenta z celkovej obchodnej výmeny Chorvátskej republiky so zahraničím, veľa napovedá o potrebe zlepšenia hospodárskej spolupráce.

Ekonomická situácia v Chorvátskej republike preukazuje určitú kontinuitu stability, čo je dobrým základom pre ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj pre zahraničné investície. Medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické úspechy za posledný rok a pol zaraďujeme Dohodu o stabilizácii a pridružení k EÚ, pristúpenie k programu NATO Partnerstvo za mier, ako aj vstup do Vilniuskej skupiny, v ktorej sú ní kandidáti pre plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Konečným termínom určeným na prispôsobenie sa chorvátskej spoločnosti európskym štandardom je rok 2006. Je to zároveň jasným ukazovateľom, že aj EÚ považuje Chorvátsko za krajinu , ktorá môže, chce a vie uskutočniť svoje ciele a možnosti.

Na vnútornom pláne Chorvátska republika prechádza procesom politickej tranzície. Reformná vládna koalícia pritom zabezpečuje trvalý politický pokrok v smere ďalšej demokratizácie a prosperity krajiny.

Využívajúc celý rad komparatívnych výhod našich krajín, ako aj - vo veľkej miere podobné - zemepisné, historické a politické činitele, slovenská a chorvátska ekonomika majú šancu vybudovať efektívnu spoluprácu – tak medzi sebou, ako aj so strategickými investormi do existujúcich hospodárskych zdrojov. Štruktúra chorvátskej ekonomiky ukazuje, že asi 10 percent pripadá na poľnohospodárstvo, 30 percent na priemysel a 60 percent na sektor služieb. Proces privatizácie je z väčšej časti skončený. Prebieha privatizácia verejných podnikov a práve sa skončila druhá fáza privatizácie telekomunikačnej spoločnosti Hrvatske telekomunikacije. Veľká časť právnych predpisov a noriem je zladená s kritériami západnej legislatívy. Práva a povinnosti domácich a zahraničných podnikateľov sú vyrovnané. V rámci stredoeurópskych krajín má, vďaka geografickej polohe a prírodným krásam, turistika v Chorvátsku významné miesto. Privatizácia turistických kapacít je na začiatku, čo otvára nové možnosti pre zahraničné investície.

Ciele chorvátskej hospodárskej politiky sa pohybujú smerom k upevneniu dosiahnutých výsledkov stabilizácie, ako aj k upevneniu podmienok na ďalší stabilný rast ekonomiky. Dlhodobejšia hospodárska politika, orientácia na zdravú ekonomickú politiku, ktorú uskutočňuje chorvátska vláda, ponúka riešenie štrukturálnych problémov na pevných základoch.

Úspešným splnením podmienok z rokovaní o asociačnej dohode s Európskou úniou by sa úplne liberalizoval obchod medzi Chorvátskou republikou a členskými krajinami EÚ.

S uspokojením môžeme povedať, že Dohoda o voľnom obchode, jedna z kľúčových otázok v hospodárskych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, je už parafovaná. Podpísanie sa očakáva už na jeseň, takže dohoda zrejme vstúpi do platnosti 1. januára 2002.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave je k dispozícii slovenským a chorvátskym podnikateľom pokiaľ ide o vytvorenie optimálnych podmienok a poskytnutie všeobecných a konkrétnych rád pre hospodársku spoluprácu. Spoločné snahy by sa mali premietnuť do číselných ukazovateľov, podstatne vyšších, ako je súčasné percento obchodnej výmeny.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave

Počasie

Na väčšine nášho územia očakávame prevládanie zväčša priaznivého vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. Vegetatívne labilné osoby s nízkym tlakom krvi reagujúce na počasie môžu mať mierne zvýšený sklon k bolestiam hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu, prípadne k pocitom závratu. Na severovýchode územia možnosť pretrvávania nižšej výkonnosti a schopnosti sústredenia sa, častejšieho výskytu mrzutosti, únavy, depresie a reumatických ťažkostí.Zajtra predpokladáme prevládanie uvedených priaznivých vplyvov počasia na celom území Slovenska.(zč)

Dnes bude prevažne polojasno, len na severe pri časom zväčšenej oblačnosti ojedinele prehánky. Najvyššia denná teplota 19 až 23, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 17 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 metrov okolo 9 stupňov. Slabý vietor.Vo štvrtok polooblačno, v okolí hôr časom až oblačno a ojedinele prehánky. V piatok veľká oblačnosť a miestami prehánky, alebo občasný dážď, ojedinele búrky. Najnižšia nočná teplota vo štvrtok 10 až 5, v piatok 13 až 9, v horských dolinách okolo 7 stupňov. Najvyššia denná teplota 19 až 23, na juhu vo štvrtok okolo 25 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5,04 a zapadne o 20,34 hod.

Amsterdamprehánky14
Aténypolooblačno26
Belehradpolooblačno17
Berlínoblačno19
Bratislavapolojasno20
Bruselprehánky14
Budapešťoblačno20
Bukurešťpolooblačno24
Frankfurtoblačno18
Helsinkipolojasno18
Istanbulpolooblačno27
Kodaňprehánky17
Kyjevoblačno18
Lisabonpolojasno25
Londýndážď15
Madridpolooblačno24
Milánojasno24
Moskvaoblačno20
Osloprehánky16
Parížoblačno19
Prahaoblačno19
Rímjasno25
Sofiaoblačno24
Štokholmdážď16
Varšavaoblačno20
Viedeňpolooblačno20
Záhreboblačno17
Ženevapolooblačno21

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.