Sila koruny je hlavne v rukách našich politikov

... oveľa menej na ňu vplývajú makroekonomické výsledky
Vývoj kurzu slovenskej koruny oproti hlavným svetovým menám (hlavne však americkému doláru) púta už dlhšie, v posledných dňoch však predsa len viac, pozornosť aj laickej verejnosti. Verejnosť silu slovenskej meny viac hodnotí cez prizmu jej kurzu oproti americkému doláru než oproti referenčnému euru – spoločnej európskej mene. Na jednej strane to do značnej miery súvisí s istou mierou nepochopenia kurzového režimu slovenskej meny, na druhej hlavne s rastom cien niektorých komodít na domácom trhu. Nie celkom zriedkavé sú, podľa nás neopodstatnené názory, že slovenská koruna prechádza ďalšou z kríz. Aj preto sme o príčinách pohybu kurzu domácej meny oproti hlavným svetovým menám, ktorý sme zaznamenali v posledných dňoch, diskutovali s Vladimírom Kubrickým a Marekom Senkovičom z dílingu Istrobanky. Obaja zhodne konštatovali, že súčasný vývoj na devízovom trhu nielen nemožno považovať za krízový, ale ani za znepokojujúci. Svedčí o tom nielen to, že NBS má situáciu pod kontrolou pri intervenciách v prospech domácej meny v relatívne malých objemoch, ale aj stabilný medzibankový peňažný trh s prebytkom korunovej likvidity a v podstate nezmenenými úrokovými sadzbami. Intervencie centrálnej banky proti vyššej volatilite kurzu meny zabránili aj masívnej konverzií korún do devíz domácimi bankami a obyvateľstvom. Navyše, relatívne malé znehodnotenie kurzu koruny oproti euru ani nevyrovnáva reálne zhodnocovanie domácej meny v dôsledku podstatne vyššej miery inflácie v SR (okolo 15 %) oproti jej úrovni v krajinách Európskej hospodárskej a menovej únie (pod 2 %). Spomalené reformy
Oslabovanie sa koruny - v súčasnosti oproti euru, v minulosti oproti menovému košu – bolo determinované domácimi alebo externými faktormi. O poklese kurzu koruny oproti menovému košu v roku 1998 (ruská kríza a parlamentné voľby v SR), ale aj pred rokom oproti euru v podstatnej miere rozhodli domáce faktory. V roku 1998 to bola najmä konverzia korunových vkladov do devíz hlavne domácimi subjektmi – firmy, ale aj úspory obyvateľov. Menová kríza pred rokom bola vyvolaná hlavne spomalením ekonomických reforiem a nedôverou trhu v ich pokračovanie. Navyše, prepad kurzu slovenskej meny pri týchto krízach (vlani vyše 31 % oproti bývalej centrálnej parite) vyvolal paralýzu devízového a peňažného trhu, čo sa prejavilo vo veľkých spreadoch medzi nákupom a predajom devíz a až nekótovaním referenčnej úrokovej sadzby BRIBOR. Korene súčasného pohybu kurzu slovenskej koruny oproti euru spočívajú hlavne v externých faktoroch,

nestabilná domáca politická scéna oslabenie slovenskej meny nanajvýš urýchlila. Svedčí o tom hlavne to, že paralelne oproti euru klesol kurz českej koruny i poľského zlotého. Postupne si teda budeme musieť zvyknúť, že vývoj kurzu meny budú popri českej korune ovplyvňovať aj meny širšieho okolia. O to viac, že slovenský trh je príliš malý, aby to mohlo byť vo väčšej miere naopak. V tejto súvislosti treba konštatovať, že zahraničné banky vnímajú SR, ČR a Poľsko (najmä po zavedení floatingu poľskou centrálnou bankou) v istom zmysle ako kompaktný priestor. Je to determinované aj ich spôsobom rozloženia rizika – predaj, resp. nákup jednej z týchto mien zvyčajne vyvoláva predaj alebo nákup zvyšných dvoch. Zaujímavé je, že na kurz koruny oproti euru, ale aj ostatným svetovým menám, majú relatívne malý vplyv makroekonomické výsledky SR. Skúsenosti ukazujú,
že oveľa viac na výšku kurzu meny vplýva stabilita či nestabilita na slovenskej politickej scéne. Výraznejšia a dlhšie trvajúca politická nestabilita by sa zrejme prejavila aj poklesom dôvery nielen zahraničných investorov, ale aj obyvateľstva. To by sa následne prejavilo poklesom kurzu meny a rastom úrokových sadzieb, ktoré sa podarilo v relatívne krátkom čase dostať na výrazne nižšiu úroveň, ako je miera inflácie. Súčasný záporný reálny úrokový výnos je daňou aj za zhodnocovanie meny v predchádzajúcich rokoch. Ale aj za predchádzajúce vysoké výnosy na vkladoch. Zrejme je aj príčinou väčšieho záujmu presúvať úspory z bankového sektora do nebankových inštitúcií, kde však finančné prostriedky nie sú chránené podľa zákona. Pokles kurzu slovenskej koruny oproti americkému doláru je determinovaný vývojom na svetových devízových trhoch, najmä vývojom vzájomného výmenného kurzu euro/dolár. Nielen posledné mesiace sú charakterizované masívnym odlevom investícii zo starého kontinentu do USA a čiastočne aj Japonska. To, samozrejme, spôsobuje pokles kurzu mien európskych krajín - okrem britskej libry. Euro a meny stredoeurópskych krajín nevynímajúc. Príčinu odlevu investícií z Európy treba vidieť nielen v silno rastúcej americkej ekonomike a postupne sa zvyšujúcich úrokových sadzbách americkou centrálnou bankou (FED), ale aj slabšou výkonnosťou európskej ekonomiky. A preto ani silná koruna oproti euru nezaručí pri jeho oslabovaní sa oproti doláru stabilný kurz koruny oproti doláru. A tak klesajúci kurz koruny oproti doláru sa (popri raste ceny ropy na svetových trhoch a vyšších spotrebných daniach) premietol aj do ceny ropných produktov. Anton Legéň