|
|
||||||||||||||||
| Streda 24.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Reálne hrozby AfganistanuPravdepodobnosť preventívnych úderov Ruska Pre Rusko je Afganistan to, čo pre Američanov Vietnam. Akoby každá veľmoc, ktorá sa za každú cenu snaží zabezpečovať vlastné záujmy, potrebovala svoj syndróm bezmocnosti a symbol neúspechu. Kým USA sa do Vietnamu vracajú - ekonomicky - ruský návrat do Afganistanu môže byť opäť vo forme zbraní. Sergej Jastržembskij, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina v pondelok v oficiálnom vyhlásení nevylúčil, že Rusko zasadí preventívne údery proti základniam islamských extrémistov v Afganistane, ak vďaka ich aktivitám vznikne hrozba národným záujmom Ruska a jeho spojencom v regióne. Akoby vypustil džina z fľaše. Jeho slová o reálnej hrozbe Moskvy spôsobili lavínu rôznorodých reakcií a úvah o novej tvári Ruska. Na prvý pohľad mladý, inteligentný, skúsený, ale ťažko čitateľný Putin s politikou ukazovania svalov vôbec neotáľa. Dáva najavo, že po Jeľcinovej ére zmätočného lavírovania nastal čas rozhodnosti. Na druhý pohľad, je skutočnosť zložitejšia, lebo protiafganské postoje Moskvy majú svoj reálny a v zahraničnej politike zrejme aj ospravedlniteľný základ. Putin si neželá, aby Rusko bolo stále považované za obra na hlinených nohách, ku ktorému si možno všeličo dovoľovať. Hlinenými nohami Ruska je nestabilný Kaukaz, kde v úlohe achillovej šľachy vystupuje Čečensko. Strata Čečenska by nebezpečne podporila národnooslobodzovacie hnutia na Kaukaze, otvorila hate na prenikanie fundamentalistického islamu a pripravila Rusko o dôležitý ekonomický potenciál a posledné pozostatky veľmocenskej prestíže. Vojna v čečenských horách je pod kontrolou Moskvy, ale separatisti sa až príliš účinne bránia a vyrážajú do protiofenzív. Ak by boli odkázaní iba na vlastné sily, už dávno by ruskej presile podľahli. Rusi sa preto snažia vypátrať a zničiť zahraničné zdroje, vďaka ktorým povstalcom prúdi do žíl nová krv - zbrane a munícia, potraviny a noví žoldnieri. Nejde tu iba o Čečensko a kaukazský región. Kremeľ už dávno má signály a dôkazy, že islamská ideológia, podporovaná konkrétnymi štátmi a organizáciami expanduje na sever, kde sa dostáva do ostrej konfrontácie so záujmami Ruska. Stretnutie civilizácií, ako ho opísal americký politológ Samuel Huntington, sa už začalo. Kaukaz a stredná Ázia. A hrozí jeho gradácia. Exportérmi islamu sú Afganistan a Irán. Kým Irán sa prispôsobuje mocenským pomerom vo svete, v Afganistane, ktorý ovládlo fundamentalistické hnutie Taliban, sa všetko podriaďuje náboženskej ideológii. Pred niekoľkými mesiacmi Afganistan ako jediný štát na svete uznal nezávislosť Čečenska, otvoril v Kábule čečenskú ambasádu a všemožne podporuje čečenských bratov. Minulý týždeň sa na severe Afganistanu v prítomnosti medzinárodne hľadaného islamského teroristu a miliardára Osama bin Ladína konala tajná schôdzka čečenských emisárov s lídrami Talibanu. Rusi tvrdia, že výsledkom stretnutia bolo podpísanie protokolu o pomoci čečenským separatistom. Neďaleko afganského mesta Mazáre-Šaríf bol údajne vybudovaný výcvikový tábor pre prípravu diverzno-teroristických oddielov, kde výcvik absolvujú religiózni extrémisti z viacerých postsovietskych a arabských štátov. Na toto miesto je zameraný preventívny úder Rusov. Už aj preto, že dobre informované zdroje tvrdia, že druhý protiruský front by mal byť otvorený v júni v Uzbekistane. Minulý týždeň Putin bleskovo navštívil Uzbekistan ako aj neutrálny Turkmenistan. Zrejme úspešne, lebo o pár dní nato Jastržembskij s vážnym hlasom hrozí Afganistanu. Nakoniec, Rusko nemá čo stratiť. Taliban je v nemilosti vo väčšine sveta, a okrem toho Moskve sa núka množstvo paralel - od trestných výprav Turecka proti Kurdom v susednom Iraku, až po svojvoľnú intervenciu USA proti Sudánu a Afganistanu po útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii. Iaromír Novák |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |