|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 25.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Stravovacie zamestnancovZákonník práce n Daň z príjmov n Gastrolístky Problematika stravovania zamestnancov vo väzbe na daňový zákon je téma dôležitá, pretože sa dotýka všetkých zamestnávateľov. Je to tak preto, že im zo Zákonníka práce (ZP) vyplýva, aké majú v tejto súvislosti povinnosti a na druhej strane z daňového zákona, ako sa tieto povinnosti prejavia na ich daňovej povinnosti. Ďalšou problematikou je daňové posúdenie poskytnutého stravovania z hľadiska zamestnancov. Zamestnanci sa stravujú buď v stravovacom zariadení vlastného alebo cudzieho zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravovacích poukážok v reštauračných zariadeniach. Povinnosti zamestnávateľov Z § 140 ZP vyplýva pre zamestnávateľov za určitých podmienok povinnosť zabezpečovať zamestnancom stravovanie. Toto ustanovenie ZP sa nachádza v druhej časti zákona, ktorá sa týka starostlivosti o zamestnancov, ktorí sú u zamestnávateľa v pracovnom pomere. Súčasne však umožňuje rozšíriť v Kolektívnej zmluve okruh fyzických osôb, ktorým stravovanie bude poskytovať rovnako (napr. o zamestnancov zamestnaných na dohody o pracovnej činnosti, dôchodcov - bývalých zamestnancov). Zamestnávateľ je v zmysle uvedeného povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce správnej výžive priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti (pokiaľ to nevylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách) a ak nie je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu. Je to logické, pretože ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje mu zamestnávateľ cestovné náhrady vrátane stravného. Toto stravné neposkytuje zamestnávateľ len v prípade, ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie alebo mu toto stravné úmerne kráti v prípade, ak tam má zamestnanec zabezpečené stravovanie čiastočne. Povinnosť zabezpečiť stravovanie má zamestnávateľ voči zamestnancom vo všetkých zmenách. Za pracovnú zmenu sa na tieto účely rozumie výkon práce dlhší ako tri hodiny. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 11 hodín, ale nie viac ako 12 hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť ďalšie teplé jedlo (ide o nenárokové plnenie). Ak pracovná zmena trvá viac ako 12 hodín, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo. Súbeh stravovania a stravného V zmysle uvedeného sa môže stať i taká situácia, že zamestnanec bude mať v jeden deň nárok i na poskytnutie stravovania a súčasne na cestovnú náhradu vo forme stravného. Podmienkou je, že sa hodiny za tieto plnenia nebudú kryť. Napríklad, ak vykonal zamestnanec prácu na svojom pracovisku jednu zmenu a potom išiel na pracovnú cestu, ktorá trvala viac ako päť hodín. V ten istý deň dostal obe plnenia, ale nie za rovnaký čas. Daňové výdavky Zamestnávateľa pri poskytovaní, resp. zabezpečovaní stravovania svojim zamestnancom, zaujíma okrem uvedených povinností skutočnosť, koľko si z tohto plnenia môže zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Zo zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov vyplýva, že podľa § 24 ods. 2 písm. i) bod 4., sú príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v § 140 ods. 3 a 4 ZP považované za daňovo uznateľný výdavok. Uvedený fakt vyplýva i z § 24 ods. 2 písm. f) cit. zákona (ide o výdavky, na ktorých úhradu je zamestnávateľ povinný podľa osobitných zákonov). |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |