Hospodársky denník
USD47,211 Sk
EUR43,026 Sk
CHF27,472 Sk
CZK1,183 Sk
  Štvrtok  25.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Formy poskytovania


Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov nasledovnými formami (§ 140 ods. 3 ZP): vo vlastnom zariadení - podľa § 23 ods. 4 písm. f) zákona č. 366/1999 Z. z. sa do základu dane zamestnávateľa nezahŕňa suma rovnajúca sa 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov, t. j. zahrnovanie straty vlastného stravovacieho zariadenia, ktorá nie je považovaná za daňovo uznateľný výdavok, je v zákone riešené tak, že je možné do základu dane zahrnúť 45 % zo straty takéhoto zariadenia. v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Príspevky
Zamestnávateľ môže prispievať zamestnancom na stravovanie z troch zdrojov: z „daňových nákladov“, zo sociálneho fondu a zo zisku po zdanení. Zamestnávateľ má povinnosť v zmysle ZP prispievať zamestnancom na stravovanie vo výške 55 % ceny jedla. Výška tohto príspevku je obmedzená hornou hranicou, a to výškou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Keďže sa táto cestovná náhrada valorizuje, horná hranica tohto príspevku sa primerane mení. V súčasnosti platí, že príspevok z daňových výdavkov je možné poskytnúť zamestnancom vo výške 55 % ceny jedla, ale najviac 35,20 Sk (55 % z 64 Sk). Okrem toho je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancom na stravovanie príspevok i zo sociálneho fondu (pozri § 7 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z.). Poskytnutie príspevkov má rôzne formy – buď si zamestnanci kúpia lacnejšie lístky na obedy alebo tzv. gastrolístky. Poskytnutie príspevku priamo peňažnou formou by nemalo byť bežnou formou a nebolo by možné takéto príspevky zahrnúť do daňovo uznateľných výdavkov. Zamestnanec a stravovanie
Z hľadiska daňového posúdenia poskytnutého stravovania zamestnancom platí, že podľa § 6 ods. 8 písm. a) bod 2. zákona č. 366/1992 Z. z. je hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov v nepeňažnej forme od dane oslobodená. Uvedené platí bez ohľadu na zdroj krytia tohto plnenia (náklady, zisk, sociálny fond) a výšku. Zamestnanec môže dostať príspevok i v plnej výške (100 %), t. j. stravuje sa zdarma. Keďže ide o nepeňažnú formu, ide o príjem od dane oslobodený bez obmedzenia. Nepeňažnou formou sa rozumie napr. prípad, ak si zamestnanec kúpi stravný lístok alebo poukážku, za nižšiu ako jeho skutočnú hodnotu (lacnejšie). Peňažné plnenie
Ak by však zamestnanec dostal príspevok na stravovanie v peňažnej forme, zaujímal by nás zdroj krytia. n Ak by týmto zdrojom bol sociálny fond, príjem by sa zdanil 10-percentnou osobitnou sadzbou dane. Ide o prípad, ak zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na závodné stravovanie finančnou hotovosťou priamo vo výplate alebo z pokladne. V prípade iného zdroja (napr. zisku), by sa tento príjem zdanil bežným spôsobom, t. j. spočítaním s ostatnými príjmami zo závislej činnosti zamestnanca, pričom by sa uplatnil vo väčšine prípadov preddavkový spôsob zdanenia (podľa mesačnej daňovej tabuľky). Mohlo by dôjsť aj k situáciám, že by sa v niektorých prípadoch príjem z takéhoto zdroja zdanil i 10-percentnou sadzbou dane, aj keby nešlo o sociálny fond. Napríklad vtedy, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok na stravovanie v peňažnej forme poberateľom starobných dôchodkov, ktorí sú jeho bývalými zamestnancami a išlo by o príjem do 4 000 Sk mesačne a z daňového hľadiska od tzv. vedľajšieho zamestnávateľa (bez podpísania vyhlásenia k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti). Gastrolístky
Pokiaľ ide o tzv. „gastrolístky“, resp. „Ticket Restaurant“ a podobnú formu stravovacích poukážok pre odber jedál, tieto sa posudzujú u zamestnancov obdobne za predpokladu, že sú určené skutočne len na odber jedál (nie na bežný nákup potravín, resp. iného tovaru) s tým, že vydávanie hotovosti z poukážok by nemal byť možný. To znamená, jednoducho povedané, že ak zamestnanec dostane od zamestnávateľa napr. hodnotu takéhoto lístku v hodnote 50 Sk a zaplatí zaň 30 Sk, posudzuje sa toto zvýhodnenie (20 Sk) ako nepeňažný príjem, t. j. za príjem od dane oslobodený. Ak by poukážky slúžili na nákup tovaru, považovali by sa za platobný prostriedok a hodnotu (zvýhodnenie) by bolo potrebné zamestnancom z uvedeného dôvodu zdaniť. Gastrolístky by mali byť určené výhradne na úhradu stravy v reštauračných zariadeniach formou závodného stravovania pre zamestnancov v ich nominálnej hodnote (bez hodnoty sprostredkovacej služby platenej sprostredkovacej firme). Keďže ako sprostredkovateľ vstupuje do procesu sprostredkovacia firma, jej povinnosťou je uviesť v zmluve i cenu jedla. Provízia
Keďže zabezpečenie stravovania takouto formou sa nezaobíde bez primeranej provízie sprostredkovateľskej firme, i táto tvorí daňovo uznateľný výdavok (náklad). Podmienkou je, ako sme uviedli, že ide o osobu (fyzickú alebo právnickú osobu), ktorá má oprávnenie sprostredkúvať stravovacie služby. Iné plnenia
Z § 140 ods. 5 ZP ďalej jednoznačne vyplýva, že stravovanie v uvedenom zmysle (podľa jednotlivých foriem) nemožno nahradiť iným plnením. Uvedená formulácia sa nám však javí v niektorých prípadoch nelogická, vzhľadom na § 140 ods. 1 ZP, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ nemá uvedené povinnosti v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. Zákon by mal súčasne uviesť, ako postupovať v takýchto prípadoch, pretože zamestnanci sú potom znevýhodnení dvakrát. Po prvý raz, keď nedostanú stravovanie a druhýkrát, ak by dostali náhradu v peňažnej forme, táto sa im zdaní. Dagmar Piršelová
Vytvorené: 16.05.2000 Zmenené: 16.05 15:23

Počasie

Bude prevládať zväčšia priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. V ranných hodinách sú však miestami zhoršené podmienky na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, čo môže podmieniť najmä v priemyselných oblastiach častejší výskyt zdravotných ťažkostí pri ochoreniach dýchacieho systému, preto sú vhodné preventívne opatrenia u osôb trpiacich prieduškovou astmou, chronickým zápalom priedušiek, chronickou nádchou, ale aj u ľudí so zvýšenou náchylnosťou k ochoreniam dýchacích ciest. Cez deň budú prevládať príjemné teplotno-vlhkostné podmienky bez podstatnejšej záťaže organizmu. Výraznejšie pozitívne je pôsobenie počasia na pacientov s reumatickými ochoreniami.Zajtra od západu zvyšovanie záťaže srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho ústrojenstva. Zintenzívniť sa môžu reumatické bolesti, znižuje sa výkonnosť a koncentrácia.(zč)

Dnes bude jasno až polojasno, popoludní na severe miestami zväčšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 22 až 26 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov okolo 13 stupňov.V piatok prevažne oblačno a miestami prehánky alebo búrky. V sobotu len malá oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, v horských dolinách okolo 8, najvyššia denná 21 až 25, v sobotu na juhu okolo 27 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.02 a zapadne o 20.36 hod.

Amsterdamprehánky16
Atényjasno27
Belehradslnečno25
Berlínprehánky18
Bratislavaslnečno26
Bruselprehánky18
Budapešťslnečno25
Bukurešťjasno26
Frankfurtoblačno20
Helsinkiprehánky16
Istanbulslnečno26
Kodaňprehánky16
Kyjevslnečno24
Lisabonpolojasno25
Londýnoblačno17
Madridjasno26
Milánoslnečno27
Moskvajasno20
Oslooblačno16
Parížprehánky18
Prahapolojasno25
Rímpolooblačno26
Sofiapolooblačno22
Štokholmdážď16
Varšavaoblačno24
Viedeňslnečno24
Záhrebjasno25
Ženevaslnečno22

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 23. 5. 2000: Bratislava 100,22, Sliač 98,03, Košice 98,92, Poprad 93,48. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.