|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 25.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Priestor pre strategického investoraPohľad na potenciál plynárenstva a ťažby ropy v Slovenskej republike (Pokračovanie z 23. 5.) Podobne je to aj v privatizácii Nafty Gbely. Pritom je to už spoločnosť sprivatizovaná, v súčasnosti s rozhodujúcim vplyvom štátu cez SPP a s negatívnymi skúsenosťami z predchádzajúceho privatizačného priebehu. Dnes sa už dá zdokumentovať, koľko miliárd korún stál takýto nekontrolovaný a neštandardný privatizačný proces štát, pričom samej spoločnosti to neprinieslo nič, práve naopak, uškodilo. Vzhľadom na to, že Nafta je už privatizovanou spoločnosťou, dokonca s významným podielom zahraničných investorov, nedá sa jednoducho uplatniť scenár vystupujúci z niektorých názorov - vyňať podzemné zásobníky z Nafty a pričleniť ich k SPP a zvyšok Nafty ponechať v akciovej spoločnosti alebo rozptýliť. Narazilo by to na veľmi vážne legislatívne prekážky a uškodilo by to celému Slovensku. V prípade privatizácie Nafty sa teda natískajú dve možnosti - privatizovať Naftu v rámci veľkého SPP ako súčasť privatizácie SPP, ale privatizovať štátny podiel v Nafte samostatne pre strategického investora, pričom východiskom privatizácie sa stanú vnútorné podmienky európskej direktívy. Druhý prípad je možné riešiť kombináciou predaja akcií a navyšovania základného imania. Môžeme konštatovať, že obe spoločnosti majú vcelku dobré základy, vychádzajúce z dlhodobého vývoja. Na druhej strane sa hlavne vplyvom posledného vývoja a neriešenia niektorých zásadných koncepčných otázok dostali do určitého sklzu. Ten môže mať dosť negatívny vplyv, pretože každá náprava v tomto odvetví a dobehnutie sklzu znamená značné finančné náklady náročné na čas. V oblasti tzv. všeobecného plynárenstva (inak aj distribúcie) je potrebné zvýšiť dôraz na aspekty európskej direktívy a na kroky spojené s prípravou na jej realizáciu. Okrem základných fragmentov nadpodnikovej úrovne celospoločenského významu, medzi ktoré je možné zaradiť cenovú politiku a jej postupnú úplnú liberalizáciu, je nevyhnutné základný význam postaviť na oblasť merania. V tejto časti sa javí najvýraznejšia disproporcia medzi objektívnymi požiadavkami a schopnosťou ich aplikácie. Nie je tým myslené len meranie na výstupe, teda pre samého odberateľa, ale aj na úrovni jednotlivých stupňov na línii plynárenských sústav. Modernizáciou a rozvojom meracej sústavy tak budú vytvorené úplné predpoklady na aplikáciu akýchkoľvek zmien v slovenskom plynárenstve vrátane samej aplikácie Smernice.... Ďalším fragmentom, ktorý sa doteraz rozvíjal viac-menej extenzívnym smerom, je sama plynofikačná činnosť. Doterajší spôsob nie je možné charakterizovať len negatívne (bol pod výrazným politickým tlakom v značnom rozsahu v medziach neefektívnosti), ale pozitívne z hľadiska ekologizácie budúceho statusu plynárenstva, spoločenskej prosperity, ako aj nadčasovosti riešenia. Budúce smerovanie bude preto nevyhnutné zamerať na intenzifikáciu plynofikácie podľa súčasného stavu, s dôrazom na rozvoj efektivity. Jedným z vážnych, doteraz nevyriešených problémov, ostáva vyrovnanie sa so samosprávnymi orgánmi v oblasti vloženého majetku do plynofikácie. Pozri rok 1996, keď boli vo vtedajšom SPP vyčlenené zdroje a prostriedky na vyrovnanie. Jednou zo základných úloh každej plynárenskej organizácie je zabezpečenie bezpečnosti dodávok zemného plynu. Neznamená to však len samu klasickú bezpečnosť plynárenskej sústavy, ale dôraz sa čoraz viac kladie na zabezpečenie kontinuality a nepretržitosti dodávok. Tejto otázke všetky plynárenské spoločnosti venujú významnú pozornosť a na jej zabezpečenie sú vynakladané značné finančné prostriedky. Úspešný je ten, kto dokáže v akomkoľvek čase a objeme uspokojiť dohodnuté potreby a požiadavky všetkých odberateľov. Je v tom záruka profitu a zároveň riziko vysokých dodatočných nákladov za nesplnenie garancií. Môžeme povedať, že bežné klasické podmienky prirodzeného výkyvu dodávok z objektívnych dôvodov (sezónnosť, odstávky, plánované zvýšené výrobné potreby) sú v podmienkach Slovenska prostredníctvom SPP a Nafty zabezpečené. Riziková oblasť je stále v mimoriadnych viacdňových výkyvoch teplôt a prípadnej väčšej havárie zdrojových plynovodov alebo výpadku producenta. Historicky vstúpila do platnosti v týchto prípadoch regulácia dodávok zemného plynu (odstavenie vytypovaných odberateľov) v súlade so zmluvami a dispečerským poriadkom. V podmienkach trhovej ekonomiky to má značný negatívny hospodársky dosah. Druhou možnosťou, ktorá sa objavila v uzneseniach predchádzajúcich vlád, bol inštitút štátnych hmotných rezerv. Riešenie tohto problému je prakticky v dvoch smeroch. Zvýšiť zásoby zemného plynu u dodávateľa tak, aby boli pokryté nielen prevádzkové zásoby (bežné), ale aby bolo vecne zabezpečené aj rizikové minimum podľa metodológie EÚ (7- a 90-dňové prerušenie, silná zima). Túto povinnosť deklarácie zabezpečenosti podmieniť vydaním licencie. Druhou možnosťou je výrazne zvýšiť diverzifikáciu dodávok zemného plynu od rôznych producentov tak, aby dodávky jedného nepresiahli určité vopred stanovené percento (Nemecko 35 %). Treťou, myslím si neaktuálnou možnosťou, je ponechať zodpovednosť na štát a mimoriadnu situáciu riešiť prostredníctvom spomínaných štátnych hmotných rezerv. Ďalšou časťou, už viackrát spomenutou, je sama cenová problematika. Dnes môžeme s plnou vážnosťou konštatovať, že ceny zemného plynu sú výrazne deformované. Nie je tým myslená len ich výška, ale aj sama vnútorná štruktúra vrátane nákladov do nich vstupujúcich. Následkom predchádzajúcej tvrdej blokácie cenového vývoja totiž okrem ich vonkajšieho ekonomického efektu zdeformoval aj vnútorné ekonomické väzby v SPP. Som presvedčený, že len ekonomickým tlakom prostredníctvom vhodnej liberálnej formy cenovej politiky a odstránením krížových dotácií do distribučnej sféry je možné zlikvidovať a zadresniť vnútorné výnosy a efektivitu tejto oblasti plynárenstva. Na pochopenie vonkajšej deformácie uverejňujeme tabuľku, ktorá otvára porovnanie na slovenskom trhu s energiami pri rovnakom základe, prepočítanom na GJ energie. Je potrebné podotknúť, že cenová úroveň od producentov pre všetkých európskych odberateľov vrátane Slovenska je zrovnateľná na báze hraničných odovzdávacích cien a vo väčšine prípadov je naviazaná na burzu v Rotterdame. Ďalšou významnou časťou plynárenstva na Slovensku je tranzitný systém ako integrálna súčasť SPP, ale so svojimi zvláštnosťami a špecifikami. V súčasnosti sa javí ako stabilizovaný, bez väčších problémov, dokonca schopný financovať nielen poddimenzovanú distribučnú štruktúru, ale aj štátny rozpočet. Pri hlbšom rozbore však odhalíme podstatné zmeny v tejto oblasti, pretože aj ona podlieha zmenám, hoci pomalším, ale na druhej strane významným a trvalým. Na prvý pohľad je pre každého významná kvantitatívne vysoká výnosnosť tohto systému. Je to podmienené dvoma faktormi, ktoré v súčasnosti dominujú. Prvým, ešte stále prežívajúcim, je faktor socialistického tranzitu za kapitalistické ceny. Tento faktor má však dočasný režim, pretože postupnou a nevyhnutnou realizáciou inovačného a rekonštrukčného procesu sa táto výhoda bude strácať. Druhým je v podstate dlhodobé monopolné postavenie tranzitného systému pri preprave ruského zemného plynu do západnej Európy. Z tohto dôvodu aj systém budovania tejto prepravnej služby bol podmienený podmienkami a okolnosťami. Od roku 1997 je evidentné, že tento stav je dlhodobo neudržateľný už aj pod tlakom producenta zemného plynu na znižovanie tranzitných poplatkov. Navyše, ako sa už uviedlo, dochádza k diverzifikácii prepravných ciest, a tým aj k nárastu konkurencie v tejto oblasti. Nezanedbateľný je aj fakt akceptácie podmienok európskej direktívy a povinností z nej vyplývajúcich pre tranzitérov zemného plynu. Z týchto dôvodov bude rozhodujúce na obdobie najbližších päť rokov pripraviť a vecne dokumentovať program zvýšenia kvalitatívnych parametrov tranzitnej služby. Všetkých odberateľov tejto služby musíme priamo presvedčiť, že slovenská cesta tak ako doteraz, aj dlhodobo v zmenených podmienkach, má schopnosť zabezpečiť maximálny komfort tranzitnej služby s adekvátnymi (teda minimálnymi) nákladmi. Cesta, ktorá môže viesť k úspechu, je vo výraznej inovácii technologických zariadení, hlavne s dosahom na efektívnosť prevádzky, znižovanie mernej spotreby kompresorových staníc a zvyšovanie flexibilnosti prevádzky. To znamená, treba ponúknuť klientom vo väčšom rozsahu zabezpečenosť kvality zemného plynu pretekajúceho cez Slovensko v rôznych časových a sezónnych termínoch, s využitím aj uskladňovacích kapacít. Riziká postupu pre Slovensko sú v dvoch oblastiach: - Ohrozená zamestnanosť hlavne v južných oblastiach Slovenska, kadiaľ prechádza tranzitná sústava. Približne 2500 pracovníkov formovali bývalé štruktúry a technologické podmienky poplatné dobe. Pokračujúcou inováciou bude postupne prechádzať stav nevyhnutnej prezamestnanosti (tá je už dnes), čo v prípade nezachytenia v správnom čase môže mať negatívne sociálne dôsledky. - Pod vplyvom spomínaných krížových dotácií a neúplnosti definovania prierezu jednotlivých činností sa k dnešnému stavu nerealizuje ekonomika tranzitnej služby pre distribúciu SPP. To znamená, že úplnou aplikáciou Smernice EÚ a nesprávnom pochopení môže dôjsť k významnému nárastu nákladov nákupu zemného plynu pre slovenskú spotrebu. Naftu Gbely sme jej rozhodujúcimi činnosťami priradili do oblasti plynárenského odvetvia Slovenska, kde právom patrí. Vzhľadom na svoju štruktúru činností sa viaže a prelína s SPP, ale je to samostatný prvok. (Pokračovanie) Ing. Ján Rusnák poslanec NR SR SDK - SZS |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
