Škrobári nie sú predsa škrobi

stratových % 36,42 37,24 - 0,82
Zdroj: Štatistický podnikový výkaz v priemysle PRIEM (P3-04), CD MP SR, VÚEPP Pozn: Oddiel 15 bez výroby hotových krmív
Hodnotených 341 podnikov skončilo hospodárenie ziskom 1,234 mld. Sk, čo predstavovalo oproti roku 1998 pokles (5,7 %). Z celkového počtu týchto podnikov 63 % vytvorilo zisk v objeme 3,810 mld. Sk a 37 % podnikov vykázalo stratu 2,577 mld. Sk. Aj keď tento podiel sa v porovnaní s rokom 1998 zmenil iba nepatrne v neprospech ziskových podnikov, objem dosiahnutej straty sa prehĺbil až o 671 mil. Sk. Najvyšší podiel ziskových podnikov bol v spracúvaní a konzervovaní rýb (80 %), vo výrobe pekárskych výrobkov (76 %), vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov (70 %) a vo výrobe rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (67 %). Najvyšší podiel stratových podnikov mala výroba cukru (60 %) a mäsová a hydinová výroba (55,8 %). Medziročný pokles hospodárskeho výsledku ovplyvnilo najmä výrazné zhoršenie
vo výrobe nápojov, predovšetkým v nealkovýrobe, ktoré išlo do mínusu (361 mil. Sk), vo výrobe vína (219 mil. Sk) a výrobe piva a sladu (240 mil. Sk), mäsovej a hydinovej výrobe (316 mil. Sk), v spracúvaní a konzervovaní zemiakov, ovocia a zeleniny (155 mil. Sk). Najvyššie zlepšenie hospodárenia dosiahli vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov (496 mil. Sk), výrobe cukru (453 mil. Sk), výrobe mlynských a škrobárskych výrobkov (301 mil. Sk), výrobe destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením (142 mil. Sk), výrobe rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (121 mil. Sk). V priemere na zamestnanca mala najvyšší zisk výroba ostatných potravinárskych výrobkov (337-tisíc Sk), destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením (196-tisíc Sk), mlynských a škrobových výrobkov (190-tisíc Sk), výroba rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (169-tisíc Sk) a spracovanie a konzervovanie rýb (106-tisíc Sk). V priemere sa vo výrobe potravín vynaložilo 98,6 Sk nákladov na 100 Sk výnosov, s medziročným zhoršením celkovej nákladovosti výnosov o 0,18 Sk. Zhoršenie zaznamenali najmä v spracúvaní a konzervovaní zemiakov, ovocia a zeleniny (8,2 Sk) v nealkovýrobe (8,09 Sk), výrobe hroznového a ovocného vína (7,98 Sk), výrobe piva a sladu (3,48 Sk), výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek (2,08 Sk). K zníženiu nákladovosti došlo vo výrobe cukru (14,76 Sk), mlynských a škrobových výrobkov (5,74 Sk), destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením (5,39 Sk), ostatných potravinárskych výrobkov (5,05 Sk), rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (2,31 Sk). Celková produkcia podnikov výroby potravín dosiahla 68,373 mld. Sk a medziročne vzrástla o 7 %. Stopercentne sa medziročne zvýšila produkcia nealkovýroby, v rozpätí od 10 - 43 % vzrástla produkcia vo výrobe piva a sladu, ostatných potravinárskych výrobkov, destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením a vo výrobe cukru. Hoci najvyššiu produkciu zaznamenali nosné výroby
potravinárstva - mäsová a hydinová výroba (15,206 mld. Sk), úprava a spracovanie mlieka (12,020 mld. Sk), nárast bol zanedbateľný. Pokles produkcie nastal v spracúvaní a konzervovaní zemiakov, ovocia a zeleniny (12 %), vo výrobe vína (4,9 %), v spracúvaní a konzervovaní rýb (4,7 %), výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek (1,5 %). Vytvorená pridaná hodnota sa medziročne zvýšila o 16,4 % na 16,062 mld. Sk. Najvýznamnejšie vzrástla tvorba pridanej hodnoty vo výrobe cukru (111 %), vo výrobe nealkonápojov (72 %), mlynských a škrobových výrobkov (57 %), destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením (35 %), ostatných potravinárskych výrobkov (33 %). Klesla v spracovaní a konzervovaní zemiakov, ovocia a zeleniny (21,3 %), vo výrobe vína (7 %), vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek (6 %) a v mäsovej a hydinovej výrobe (3 %). Maloobchodný obrat výrobcov potravín (hodnota priamych predajov tovaru spotrebiteľom vrátane DPH) sa medziročne zvýšil (o 7 %) a dosiahol 2,839 mld. Sk. Do istej miery nárast maloobchodného obratu ovplyvnilo zvýšenie DPH zo 6 % na 10 % (od 1. 7. 1999). Podiel maloobchodného obratu na výnosoch bol 3,18 %. Najvýraznejší maloobchodný obrat dosiahla mäsová a hydinová výroba a výroba pekárskych výrobkov, avšak najvýraznejší medziročný nárast dosiahla výroba vína, cukru, nealkovýroba a výroba mlynských a škrobových výrobkov. Hmotný a nehmotný investičný majetok sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšil v priemere o 7 % a dosiahol hodnotu 49,687 mld. Sk. V roku 1999 podniky výroby potravín ako celok investovali o polovicu menej (45,6 %), čím objem obstaraných investícií dosiahol hodnotu necelých 4 mld. Sk. Podiel obstaraných hmotných investícií na celkových obstaraných investíciách predstavoval 98,5 %, pričom z hmotných investícií sa do budov a stavieb investovalo 27 % a do strojov, prístrojov a zariadení 58 %. Nárast investícií spolu zaznamenali len nealkovýroba (36 %), úprava a spracovanie mlieka (32 %) a výroba destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením (28 %). Finančný majetok výrobcov
potravín dosiahol hodnotu 2,154 mld. Sk, a medziročne poklesol 10,8 %. Celkové pohľadávky dosiahli 17,702 mld. Sk a medziročne sa zvýšili 2,8 %. Pozitívne bolo, že objem pohľadávok po lehote splatnosti (7,435 mld. Sk) klesol (11,6 %). Zásoby vo výške 11,102 mld. Sk (zvýšenie 1,9 %) tvorili takmer z polovice materiál (47 %), 30 % hotové výrobky, 16 % nedokončená výroba a polotovary a 7 % tovar. Najviac sa zvýšil objem výrobkov (16 %) a tovaru (15 %). Pozitívny bol pokles nedokončenej výroby a polotovarov (28,2 %). Vlastné zdroje producentov potravín v podobe vlastného imania sa medziročne znížili (8,2 %) a dosiahli 21,449 mld. Sk. Spôsobil to pokles základného imania, kapitálových fondov, fondov tvorených zo zisku, ako aj nižšia tvorba hospodárskeho výsledku v minulých rokoch. Cudzie zdroje subjektov výroby potravín prevažne tvorili celkové záväzky (21,883 mld. Sk), bankové úvery a výpomoci (14,362 mld. Sk). Obidva tieto ukazovatele zaznamenali klesajúcu tendenciu, výraznejšie celkové záväzky (7,8 %) a menej bankové úvery (1,8 %). Aj záväzky po lehote splatnosti významne klesli (16,7 %). Pri priemernom evidenčnom počte 45 177 zamestnancov sa dosiahla produktivita práce
z pridanej hodnoty 356-tisíc Sk na zamestnanca pri priemernej celkovej nominálnej mesačnej mzde 10 539 Sk. Nižšia ako priemer bola mzda vo výrobe cukru, mäsovej a hydinovej, pekárskej, destilovaných alkoholických nápojov a etylalkoholu kvasením, v spracúvaní a konzervovaní ovocia a zeleniny, v spracúvaní a konzervovaní rýb. Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu na zamestnanca dosiahli vo výrobe mlynských a škrobových výrobkov (14 837 Sk), nealkoholických nápojov (13 739 Sk) a výrobe rastlinných a živočíšnych olejov a tukov (13 325 Sk), čo bolo o 26,4 - 40,8 % viac ako priemer výroby potravín. Ing. Svetlana Belešová
VÚEPP Bratislava