|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 25.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Choroby na vzostupeEpidémie brzdia hospodársky rast Afriky V dvadsiatom storočí sme viac-menej vyliečili detskú obrnu, osýpky a tuberkulózu. V Afrike sa však aj dnes vďaka nedostatočnej hygiene a etnickým konfliktom zomiera na choroby, na ktoré inde vo svete zaberá acylpyrín. Najväčším nebezpečenstvom však podľa profesora Barryho Schouba z juhoafrického Národného Inštitútu pre virológiu (NIV) zostávajú choroby, s ktorými si nevedia poradiť ani na Západe. Popri aids ako suverénnej hrozbe zažíva nepredvídanú renesanciu aj malária. Východné pobrežie Afriky s 30 percentami HIV-pozitívneho obyvateľstva už teraz prežíva sociálnu a ekonomickú agóniu. Každodenné obete uberajú na štatistikách o priemernej dĺžke života, kde Afrika už aj tak zaostáva za priemyselnou severnou pologuľou. Takto postihnutým krajinám sa určite nepodarí pritiahnuť zahraničné investície a bez tých to dnes jednoducho nejde. Minuloročný Rozvojový program OSN (UNDP) predpovedá, že fenomén aids zabrzdí hospodársky rozvoj o celých 10 rokov v Tanzánii, o sedem rokov v Rwande a o päť v Zimbabwe. Zanedbaná prevencia V Juhoafrickej republike (JAR) má epidémia aids podľa odborníkov kulminovať o päť rokov, keď sa rady HIV-pozitívnych rozšíria na 25 % dospelej populácie. V situácii, kde až polovica všetkých hospitalizovaných prípadov súvisí s aids, je jasné, že pri takejto finančnej záťaži zdravotníctva nezostáva na prevenciu. Tá si zaslúži najväčšiu pozornosť, najmä ak vakcína proti aids dá na seba čakať ešte 10 až 20 rokov. Potom potrvá ďalších 10 rokov, kým sa dostane k tým, čo ju potrebujú najviac. Spôsoby, akými sami Afričania komplikujú neľahkú situáciu, sú často frustrujúce. Tabuizácia aids v tradičných klanoch nepomáha už ani prudérnym politikom. Sebavedomú rétoriku o zvrátenosti Západu čoraz viac zatieňujú obrazy obetí a ich sirôt. Uganda je výnimkou. Inak netolerantná a problémová vláda vzala osvetu vážne a jej mediálna kampaň zaberá. Malária na vzostupe Ďalšou tragickou kapitolou je malária. Juhoafrické štatistiky dokazujú, že jej nosič od roku 1984 prejavuje rastúcu odolnosť proti chinínu. Zatiaľ najúčinnejšia zbraň proti komárom - chemikália DDT - nedávno rozpútala vojnu medzi environmentálnymi a humanitárnymi organizáciami. DDT síce zabíja komáre, ale s nimi aj všetko ostatné. S kompromisom prichádza americká organizácia USAid, ktorá už investovala do vývoja spoľahlivejšej medicíny. Nové choroby Na konci 21. storočia síce budeme mať k dispozícii účinné lieky proti aids a malárii, no súčasne budeme musieť čeliť úplne iným chorobám. Len počas posledných 30 rokov bolo identifikovaných 30 nových vírusov, medzi nimi takí zabijaci ako Ebola či hepatitída F a G. Navyše ani známe choroby, ako napríklad chrípka, nikdy nespia. Pandémia španielskej chrípky si v roku 1918 vyžiadala 20 až 30 miliónov obetí. Po dlhšej prestávke nás v roku 1957 prekvapila ázijská chrípka, ktorú v roku 1968 vystriedala jej hongkonská reinkarnácia. Nové choroby sú predovšetkým daňou za zmeny v stravovacích návykoch, životnom štýle a najmä za výhody masovej leteckej dopravy, ktorá dnes každý nový vírus prepraví z Londýna do Sydney za pár hodín. Nie je nijakou náhodou, že väčšina smrtiacich vírusov pochádza práve z Afriky. Skleníková klíma tropických veľkomiest má na to všetky predpoklady. Pod katastrofické scenáre sa však podpisuje aj ľudský faktor. Kým pred desiatimi rokmi v mestách žilo menej ako 20 % (90 miliónov) Afričanov, do roku 2020 sa ich tam presťahuje až 50 % (550 miliónov). V kombinácii s populačnou explóziou a prehlbujúcimi sa nedostatkami v infraštruktúre a hygiene môžeme očakávať ďalšie pohromy. Spása v genetike? Stredoveké morové karantény by sa v dnešnej globálnej dedine realizovali veľmi ťažko. Ak v blízkej budúcnosti nezaberú ani súčasné lieky, aké nám vlastne zostávajú možnosti? Richard Preston, špecialista v biotechnológii, vidí perspektívu v genetike. Smer, akým sa uberajú dnešné znalosti DNA, nám čoskoro umožní kombinovať gény rôznych organizmov do účinných zbraní proti vírusom, ktoré vznikajú takým istým spôsobom, tvrdí Preston. Jeho kolega Alan Johnson z Triangle Institute však tvrdí, že Afrika sa so svojimi neduhmi musí vyrovnať sama. Čím skôr, tým lacnejšie. Reč je, samozrejme, o kondómoch a zmenách v sexuálnom správaní sa. Na akékoľvek riešenie však treba peniaze, a tých má Afrika čoraz menej. Našťastie, aj v Afrike sú štátnici s víziami do budúcnosti. Prezident JAR Thabo Mbeki už niekoľkokrát zdôraznil potrebu zrýchliť hospodársky rast tak, aby sa vyrovnal ročnému prírastku obyvateľstva. Juhoafrická vláda už na tom pracuje a zdá sa, že na oboch stranách. Aspoň tak označili cynici Mbekiho rozhodnutie zmraziť bezplatnú lekársku starostlivosť pre HIV-pozitívnych pacientov. Roman Lipták Johannesburg |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
