Hospodársky denník
USD47,211 Sk
EUR43,026 Sk
CHF27,472 Sk
CZK1,183 Sk
  Štvrtok  25.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ekonomický rozvoj po vstupe do EÚ

Lákavé prostredie pre zahraničných investorov, vysoká dynamika obchodu

Podľa minuloročných údajov, po Luxembursku, Belgicku a Dánsku, je Rakúsko s hrubým domácim produktom na hlavu okolo 300 000 ATS (asi 21 300 euro) štvrtou najbohatšou krajinou Európskej únie. Podľa správ viedenského Inštitútu pre ekonomický rozvoj (WIFO) celkový blahobyt od roku 1995, roku pričlenenia Rakúska k EÚ, nadobudol hodnotu 28 miliárd ATS (2,03 mld. euro) na báze parity kúpnej sily (PPP). To tiež korešponduje s nárastom prosperity v národnej ekonomike okolo 1,3 percenta HDP. Každý rok pritom Viedeň transferuje do pokladnice únie v Bruseli čistú sumu 10 miliárd šilingov, čiže 0,4 percenta svojho HDP.

Pripojenie Rakúska k EÚ a očakávané pričlenenie k únii aj stredoeurópskych a východoeurópskych kandidátov dodalo rakúskej a najmä viedenskej ekonomike silné impulzy na rozvoj. Takáto internacionalizácia regiónu tu vytvorila veľmi zaujímavú investičnú atmosféru. Odstránenie obchodných bariér, ako sú colné poplatky, rôzne formality, kvantitatívne reštrikcie, certifikáty pôvodu tovarov a diskriminujúci systém dane z pridanej hodnoty umožnilo rakúskemu priemyslu a obchodu prístup k jednotnému európskemu trhu a prispelo k zvýšeniu exportov. Týka sa to najmä výrobkov textilného priemyslu, elektroniky a elektrického inžinierstva a strojárskych produktov a služieb. Obchodný prebytok, ktorý vznikol vďaka zvýšenému obchodovaniu s krajinami strednej a východnej Európy a najmä asymetrická liberalizácia obchodu (člen EÚ s nečlenmi únie) badateľne prispel k zlepšeniu rakúskej obchodnej bilancie. Vstup do EÚ mal pozitívny vplyv na národné hospodárstvo. Za štyri roky po vstupe do únie rast životnej úrovne dosiahol 1,3 percenta. Reálny hospodársky rast vyjadrený v HDP sa však zvýšil priemerne o 0,48 % namiesto očakávaných 0,55 %. Podľa analytikov sa citeľne zvýšila produktivita práce, ktorá ročne stúpala o 1,02 % namiesto očakávaných 0,30 %.

Od januára 1995 dodnes, aj vďaka medzinárodnej súťaživosti v rámci jednotného trhu, makroekonomická produktivita rástla okolo jedného percenta každý rok. To stimulovalo celkový ekonomický rast v krajine, zlepšilo nákladovosť a prispelo k znižovaniu cien.

Otvorenie hraníc - totálne voči štátom EÚ a oveľa väčšie voči kandidátom na vstup - badateľne zatraktívnilo túto krajinu z hľadiska obchodovania a nepochybne malo za následok nárast priamych zahraničných investícií a tiež aj nárast rakúskych investícií do zahraničia. Od roku 1995 zahraničné investície v Rakúsku narastali dovtedy nevídaným tempom. Ak v roku 1994 predstavovali sumu 24,6 mld. ATS (1,1 % z HDP), v roku 1998 to už bolo 73,45 mld. ATS (2,8 % z HDP). Zaujímavosťou pritom je, že americké investície od vstupu Rakúska do únie vzrástli v tomto období až o 20 percent.

Investície rakúskych podnikov do zahraničia mali podobnú dynamiku. Ak v roku 1994 objem rakúskych investícií v zahraničí predstavoval sumu 13,42 miliardy ATS, v roku 1998 to bolo 36,7 mld. ATS. V tom istom období sa zdvojnásobil aj objem HDP: Ak v roku 1994 predstavoval 0,6 %, o štyri roky neskôr to podľa WIFO a Viedenskej priemyselnej a obchodnej komory už bolo 1,4 %. Najvýznamnejším zahraničným investorom je Nemecko, s priemerom 42,4 % z celkových cezpoľných investícií. Najatraktívnejšou zónou pre investorov sa stala metropola krajiny. Päťdesiat percent z počtu investorov a 54 % z nominálneho investovaného kapitálu smerovalo do Viedne.

Aj napriek skutočnosti, že integrácia do EÚ a dôraznejšia prítomnosť na trhoch východnej Európy znamenali z ekonomickej stránky pre Rakúsko úspech, krajina musí uskutočniť štrukturálne zmeny v hospodárstve. Hlavne z toho dôvodu, že po vstupe do únie nárast súťaživosti odhalil určité „čierne diery“ rakúskej konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu. Ako najbolestnejší dosah nadviazania národnej ekonomiky na jednotnú európsku, je vnímaná skutočnosť, že importy z ostatných štátov EÚ rastú rýchlejším tempom ako rakúske exporty do týchto krajín. Rakúsko, ak neuskutoční potrebné štrukturálne zmeny, si len ťažko udrží svoju pozíciu na jednotnom európskom trhu, a preto obchodný a podnikateľský sektor volá po adekvátnych politických rozhodnutiach, ktoré by zabránili oslabovaniu rakúskych pozícií na trhu.

Iaromír Novák

Počasie

Bude prevládať zväčšia priaznivý vplyv počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšenie tonusu vedie k vyšším výkonom a lepším reakciám. V ranných hodinách sú však miestami zhoršené podmienky na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší, čo môže podmieniť najmä v priemyselných oblastiach častejší výskyt zdravotných ťažkostí pri ochoreniach dýchacieho systému, preto sú vhodné preventívne opatrenia u osôb trpiacich prieduškovou astmou, chronickým zápalom priedušiek, chronickou nádchou, ale aj u ľudí so zvýšenou náchylnosťou k ochoreniam dýchacích ciest. Cez deň budú prevládať príjemné teplotno-vlhkostné podmienky bez podstatnejšej záťaže organizmu. Výraznejšie pozitívne je pôsobenie počasia na pacientov s reumatickými ochoreniami.Zajtra od západu zvyšovanie záťaže srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho ústrojenstva. Zintenzívniť sa môžu reumatické bolesti, znižuje sa výkonnosť a koncentrácia.(zč)

Dnes bude jasno až polojasno, popoludní na severe miestami zväčšená oblačnosť. Najvyššia denná teplota 22 až 26 stupňov. Slabý premenlivý, na juhozápade juhovýchodný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 metrov okolo 13 stupňov.V piatok prevažne oblačno a miestami prehánky alebo búrky. V sobotu len malá oblačnosť. Najnižšia nočná teplota 14 až 10, v horských dolinách okolo 8, najvyššia denná 21 až 25, v sobotu na juhu okolo 27 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.02 a zapadne o 20.36 hod.

Amsterdamprehánky16
Atényjasno27
Belehradslnečno25
Berlínprehánky18
Bratislavaslnečno26
Bruselprehánky18
Budapešťslnečno25
Bukurešťjasno26
Frankfurtoblačno20
Helsinkiprehánky16
Istanbulslnečno26
Kodaňprehánky16
Kyjevslnečno24
Lisabonpolojasno25
Londýnoblačno17
Madridjasno26
Milánoslnečno27
Moskvajasno20
Oslooblačno16
Parížprehánky18
Prahapolojasno25
Rímpolooblačno26
Sofiapolooblačno22
Štokholmdážď16
Varšavaoblačno24
Viedeňslnečno24
Záhrebjasno25
Ženevaslnečno22

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 23. 5. 2000: Bratislava 100,22, Sliač 98,03, Košice 98,92, Poprad 93,48. .

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.