|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 25.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odbory síce poslušné, avšak málo dôveryhodnéNiet dierok na ďalšie uťahovanie opaskov Napriek tomu, že v poslednom období občan u nás nedostáva to, čo by mu malo patriť, odborári odmietli podporiť občiansku nespokojnosť. V živej pamäti viacerí z nás možno majú list Lekárskeho odborového združenia, ktorý informoval o spôsobe ich diskriminácie až v zahraničí, no verejná mienka signalizuje skôr nedôveru voči odborom. A to v období, ktoré charakterizuje u nás vysoká miera nezamestnanosti a pokles reálnych miezd. Na otázku Hospodárskeho denníka, či sa robia v konfederácii nejaké prieskumy o tom, koľko ľudí dôveruje odborom, poradca prezidenta Konfederácie odborových zväzov Ing. Ľubomír Čierny uviedol: ... na prieskume o dôveryhodnosti odborov sa v súčasnosti pracuje. Podľa prieskumu verejnej mienky Inštitútom pre verejné otázky agentúrou Focus vyplýva, že Konfederácii odborových zväzov nedôveruje 44 % ľudí a 36 % dôveruje. Nedôvera k odborárom vysoko prevažuje u vysokoškolsky vzdelaných tvorivých pracovníkov (až 70 percent). Dôležitá je skutočnosť, že nedôvera vysoko prevažuje nad dôverou medzi ľuďmi z miest, ktoré majú viac ako päťdesiattisíc obyvateľov a najviac sa to prejavuje medzi obyvateľmi Bratislavského kraja. Údaje z prieskumu uvádzajú, že odborom častejšie dôverujú ľudia vo veku od 35 do 44 rokov, občania s učňovským a stredoškolským vzdelaním (41 a 39 percent) či obyvatelia menších sídel (od 2000 do 5000 obyvateľov). Od Ľ. Čierneho sme dostali aj informácie, že vekové zastúpenie členov špeciálne nesledujú, predpokladajú však, že sa príliš neodlišuje od demografickej vzorky dospelej populácie a že majú okolo trištvrte milióna odborárov. Podľa našich informácií počet zamestnancov, ktorí sú organizovaní v odboroch, od roku 1990 prudko klesá. Kým vtedy ich bolo 2,5 milióna, teraz je na Slovensku v odboroch registrovaných 751-tisíc pracovníkov. Najhoršie je, akoby si v centrále KOZ nechceli uvedomiť, že sociálne búrky u nás nie sú umelo implantované, objektívne tu existuje vyše 550-tisíc nezamestnaných, 60 percent ľudí žije v reálnej chudobe a vôbec sa nezamýšľajú nad tým, kde je reálna hranica uťahovania opaskov. Môže sa stať, že trpezlivosť tých, na ktorých u nás sociálne problémy doliehajú, pretečie... Čoraz častejšie počuť hlasy o žltých odboroch, ktoré vznikajú zvyčajne na základe nátlaku zhora. Celý problém je možno aj v tom, že odbory tu od začiatku boli veľmi ústretové proti všetkým možným transformačným pokusom a omylom. Jednoducho stratili kredit. Stačí sa pozrieť, koľko je poslancov v parlamente, ktorí začínali ako odborári: Kováč, Engliš, Tkáč, Škultéty, Kalman, Prokeš... Vyzerá to tak, akoby odbory pre nich reprezentovali len odrazový mostík. Radoví zamestnanci sú v tejto situácii skeptickí a bezmocní. Na rozdiel od nich odboroví funkcionári nie sú vyhoditeľní, nemožno ich od určitého stupňa prepustiť. A tak sa celkom prirodzene boja o takéto miesta. Hromadné prepúšťania sa ich netýkajú. A v centrále KOZ - hoci sa občas jej predstavitelia prejdú na čele nejakého protestného sprievodu, alebo sa dovezú na drahých autách na protestnú akciu podniku, akoby nechápali dosah vety, keď jediný živiteľ rodiny v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou príde a oznámi: Prepustili ma, niet pre mňa roboty... Pripomeňme si, že títo ľudia často odchádzajú bez odstupného a neraz aj bez poslednej mzdy. V televíznom vysielaní jeden z predstaviteľov KOZ deklaroval, že zastupujú ľudí, ktorí sú v biede. Otázka znie - ako?! My sme ju posunuli do rozvitej vety - Ako je vedenie KOZ spokojné so svojou činnosťou a efektom aktivít? Z odpovede citujem: Pocit sebauspokojenia nám v súčasnej transformácii slovenskej ekonomiky naozaj nehrozí. Konkrétnejšiu odpoveď na vašu otázku určite dá blížiaci sa zjazd KOZ, ktorý bude v dňoch 12. až 14. októbra. Prirodzene, nemôžeme neprihliadať na ťažké ekonomické dedičstvo tejto vlády. Toľko z odpovede, lenže čo bude do októbra? Zamestnanci budú trpezlivo znášať výpovede a dôsledky zlej hospodárskej situácie i fabrík, ktoré sa ocitli v konkurze? Na skreslené informácie o svojich majetkových pomeroch podané niektorými médiami si ťažkal po jednej odborárskej konferencii v Košiciach predák odborov vo VSŽ a zároveň predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Hutník (má 10 percent akcií VSŽ) Jaroslav Gruber. Označil ich za tendenčné a pripravené na 25. mája na valné zhromaždenie akcionárov VSŽ, aby ho tam kompromitovali a dotlačili k poslušnosti, lebo sa obávajú, že sa stane opak. Dodal však, že jeho príjmy sú čisté a nadobudnutý majetok legálny. Jeho mediálni neprajníci mu vytýkajú aj obchody so železným šrotom, či niekoľkoročné členstvo v dozornej rade VSŽ, kde iba v roku 1998 si rozdelili na odmenách vyše 70 mil. Sk. Zároveň sa pýtajú, či sa dá jedným dychom obchodovať, dozorovať v radách a brániť záujmy odborárov. Aj zástupcovia Nezávislých kresťanských odborov Slovenska (NKOS) sa nedávno od jeho niektorých výrokov dištancovali. Podľa nich J. Gruber nemá morálne právo vystupovať ako hovorca odborárov, ale iba ako zástupca akcionára - spoločnosti Hutník. Ďalšiu možnosť obchodovania poskytli zvyšujúce sa ceny akcií VSŽ, ktoré vlastní práve Hutník, a za ktoré by pred niekoľkými mesiacmi sotva dal niekto hoci len päták. Kuloárne informácie už-už potvrdzovali ich predaj, to však sám J. Gruber popiera. Nie, nie sú predané. Hutník ich síce má záujem predať, aj ich predá. Nie však pred valným zhromaždením, tvrdí. Podľa neho Hutník nehrá o čas, ako tí, ktorí s akciami kupčia. Skôr ho trápi budúcnosť VSŽ a výber takého strategického partnera, ktorý by dokázal firmu ďalej rozvíjať. Čo k tomu dodať? Znepokojuje to aj nás, len aby sa rozhodol správne. Úprimnosť jeho slov potvrdia nasledujúce dni: pondelok, keď budú známi majitelia akcií, a potom výsledky valného zhromaždenia. V prípade vstupu strategického partnera do VSŽ J. Gruber nepripisuje 10-percentnému vlastníkovi akcií veľkú váhu. Hutník by podľa neho už nemal rozhodujúcu silu ani váhu a už tobôž nie toľko finančných prostriedkov na kúpu kontrolného balíka. S tým treba súhlasiť, Hutník však aj naďalej môže byť rozhodujúcim jazýčkom, na koho stranu sa so svojimi akciami pridať, a tým aj zvyšovať svoju pridanú hodnotu. Ľudmila Koníková Ladislav Kulik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
