|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 25.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Žiadajú bázu dobrovoľnostiZákon podporí spracovanie druhotných surovín Najväčší legislatívny projekt v doterajšej činnosti ministerstva životného prostredia predstavuje návrh nového zákona o odpadoch, ktorý by sa mal prijať ešte v tomto roku. Keďže zatiaľ zhodnocovanie odpadov (dovedna sa ich produkuje takmer 20 miliónov ton ročne) je stále nedostatočné, dokonca v poslednom období poklesol podiel ich využívania, pripravuje sa založenie tzv. recyklačného fondu. Jeho cieľom je podporiť financovanie nákladov na zber, prepravu, úpravu a využitie vybraných odpadov. Hlavný zdroj prostriedkov fondu budú tvoriť príspevky výrobcov a dovozcov obalov, a výrobkov do týchto obalov balených. Hoci fond má byť neštátny, tí, ktorí majú doň poplatky odvádzať, jeho nezávislosť spochybňujú. Netaja sa obavami o transparentnosť a adresnosť vynakladania prostriedkov. Navrhujú ho nahradiť neziskovou organizáciou, ktorú vytvorí priemysel na báze dobrovoľnosti. Štát by mal iba zákonom stanoviť právny rámec na založenie takejto oprávnenej organizácie. Tá by podľa názoru predstaviteľov Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN) znamenala priblíženie sa smernici EÚ 94/ 62 /EC v súlade s aproximáciou legislatívy SR. Združené prostriedky by plynuli adresne obciam za recyklovaný materiál. Predstavitelia ministerstva životného prostredia však na tieto argumenty odpovedajú, že recyklačný fond bude nezávislý, neštátny a prísne účelový. Členov rady vymenuje minister hospodárstva zo zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Na otázku prečo práve z AZZZ, sme sa dozvedeli, že práve ona združuje jednotlivé zväzy, a teda môže delegovať skutočne odborníkov, ktorí budú mať záujem, aby sa do spracovania papiera, skla, atď., investovalo. Keďže zatiaľ nie je známe, kto bude v rade fondu, zostáva len dúfať, že očakávania tvorcov zákona sa aj naplnia. Pôvodne sa mal fond tvoriť z poplatkov za nasledovné odpady: viacvrstvové materiály, tzv. PET fľaše, staré batérie a akumulátory, odpadové oleje, sklo, papier a staré vozidlá. Napríklad paušálny poplatok za automobil by mal byť až 5000 Sk, čiže každé dovezené auto bude drahšie o uvedenú sumu. Tá sa potom použije na podporu likvidácie vrakov tak, aby rastúce množstvá neohrozovali životné prostredie. No na základe pripomienok k zákonu v rámci diskusie, ktorá začala približne vo februári, do fondu zahrnú aj staré pneumatiky. Lenže aj výber sektorov a podsektorov fondu je zdrojom polemík. Najmä výrobcovia a užívatelia PET fliaš a viacvrstvových kombinovaných materiálov (tetra brick) sa pýtajú, prečo sa z celého množstva odpadov vytiahli tieto dva obalové materiály. Tým pádom budú oproti nim zvýhodnení tí používatelia obalov, ktorí nebudú zahrnutí do platenia poplatkov. Rovnako sa odborníci pýtajú, prečo sa napríklad nezahrnul do fondu tzv. elektronický odpad? Veď jeho množstvá narastajú aj na Slovensku doslova geometrickým radom a nie je doriešená jeho likvidácia. Podobne je to aj so starými mrazničkami, chladničkami. Na podporu ich likvidácie návrh zákona zatiaľ nemyslí. Zástupcovia ministerstva životného prostredia k tejto problematike dodávajú, že návrh zákona je v podstatnej miere už zosúladený s platným právom EÚ a požiadavkami OECD v tejto oblasti. Konečne zavádza aj farebné zoznamy výrobkov, a tak vytvára podmienky na otvorenie sa trhu najmä s druhotnými surovinami, ktoré sa dosiaľ považovali za odpad. To znamená, že na odpady označené zeleným bodom nebude treba povolenie na dovoz a vývoz, ale na tovary so žltým a červeným bodom, áno. Hoci sa tým vytvorí krok k liberalizácii, na druhej strane napríklad starý papier bude výhodnejšie vyvážať na spracovanie do zahraničia. To je však v rozpore s myšlienkou podporiť domácich spracovateľov. Preto pri zaraďovaní jednotlivých komodít tvorcovia zákona brali do úvahy aj tento aspekt. Pokiaľ ide o papier, tak ministerstvo spolupracovalo s Asociáciou celulózo-papierenského priemyslu a vybrali len také druhy papiera, ktoré nebudú ohrozené tým, že by ich vytlačili plasty. PET fľaše predstavujú v SR veľký problém, prakticky ich nikto nespracúva, pritom ide o obrovské množstvá. Keďže aj z hľadiska objemu (fľaše nápojov) zaberajú značný priestor v domovom odpade, treba podporiť ich zhodnocovanie. K téme, prečo sa nezačlenili do fondu aj iné odpady, predstavitelia ministerstva dodávajú, že zatiaľ mohli zaradiť len tie, o ktorých množstvách a aj spracovaní je dostatok serióznych poznatkov a analýz. Hoci podoba zákona, ku ktorému prišlo takmer 2000 pripomienok, sa ešte dotvára, už dnes je jasné, že myšlienka založiť recyklačný fond sa odzrkadlí aj v cenách výrobkov. Výšku poplatkov, ktorú bude treba do neho odviesť, si výrobcovia logicky zakalkulujú. Napríklad výška poplatkov za 1 kg PET fliaš by mala byť 10 Sk, čo je síce na jednu fľašu halierová položka, ale pri raste nákladov v poslednom období ide o ďalšie ohnivko do poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. Žiaľ, práve tento argument môže zohrať negatívnu úlohu aj pri schváľovaní zákona v parlamente, hoci znamená výrazný krok v procese ochrany a tvorby životného prostredia. Zdena Rabayová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
