Musia byť menejcenní len preto, že sú bezpartajní? Komentuje Ivan Sedlár
Tak pred desiatimi rokmi by sa asi medzi politikmi nenašiel žiadny, ktorý by spochybňoval tézu, že do funkcií treba predovšetkým odborníkov a nie straníkov. Teraz sa v podstate tým istým politikom-straníkom páči skôr opačná myšlienka: bezpartajní = menejcenní. A na podporu uvádzajú aj príklad, ako sa vo washingtonskom Bielom dome menia hádam aj liftboji, ak voľby nevyhrá vládna strana. Ajhľa, príkladná demokracia. Do konca júna platí ponuka HZDS na rokovania o rozdelení politických postov. Čo by malo patriť vládnej koalícii, a ktorý post zase opozícii. Zatiaľ to nevyzerá na dohodu, ktorá by mala platiť už v tomto volebnom období. A ak sa nedohodnú, nuž zostane všetko pri starom - víťaz berie takmer všetko. Okrem iných vecí zaráža aj šírka tzv. politických funkcií, ktoré hodlajú obsadzovať na základe politických nominácií. Napríklad jedna z úvah je, ako obsadzovať vrcholové posty v Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) či v Slovenskej informačnej službe (SIS). Post predsedu NKÚ by mal vždy patriť opozícii - náročnejšie bude kontrolovať vládu a štátnu správu. Nuž fajn, len má to malú chybu, ak už aj zabudneme na to, že by to mal byť predovšetkým odborník, možno i nespriahnutý so žiadnou stranou. Totiž predseda NKÚ je podľa zákona volený na päťročné volebné obdobie. Vláda sa môže meniť po štyroch i menej rokoch. A na odvolanie predsedu NKÚ treba mať predsa len lepšie dôvody, ako je prerozdeľovanie korýt. Jednoducho oriešok, uvidíme, ako ho rozlúsknu. Ak tu je spomínaný post s vysokou mierou istoty úplne namieste, sú aj spornejšie veci. Do legislatívne rady vlády sa dostal návrh zákona o štátnej službe. Zaujímavý je tam rozsah ochrany štátneho úradníka. Je založený na myšlienke, že štátny úradník bude síce horšie platený, ale po odslúžení určitých rokov vo verejnej službe prakticky neprepustiteľný. Na jednej strane to, aby sa zvýšila miera nezávislosti štátnych úradníkov od politickej priazne, je správna. Celé to však môže smerovať k nekvalite štátnych úradníkov a ich práce. Svojho času k tomu mal zaujímavú myšlienku Ján Langoš. Žiadna definitíva, ale naopak pravidelné konkurzy a atesty schopností niektorých vyšších úradníkov. Aby na postoch boli schopní a výkonní ľudia. Ale, samozrejme, za slušné platy, nech im to stojí za to. Tiež sa mi to zdá rozumnejšie.
|
