|
|
||||||||||||||||
| Piatok 26.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Liga zahalená do čierneho zamatuZ basketbalového suterénu je možné ísť iba smerom hore Pod mužskými košmi sme sa dostali do situácie, z ktorej sa bude iba veľmi ťažko a najmä pomaly hľadať cesta von. Basketbalovú biedu v plnej paráde odhalila práve skončená prvá liga mužov. Vraj ešte nikdy nebola taká nezáživná, s minimom prekvapení a a ešte menším počtom naozaj prvoligových zápasov. Aj tréner majstrovského celku Slovakofarmy Pezinok František Rón na margo našej súťaže povedal: Sklamala ma svojou kvalitou. A tú tvoril tucet celkov, z ktorých od prvého Pezinka až po poslednú Banskú Bystricu sa každý podpísal pod jej úroveň. Hoci na obranu majstra treba povedať, že najmä Pezinčania boli jasným svetlom v čiernej tme. Menej legionárov Nikdy predtým sme si nemohli nárokovať na tucet kvalitných celkov. Niet na Slovensku toľko dobrých basketbalistov, ktorí by naplnili prvoligové súpisky a hrali basketbal pre diváka. Tí, čo sa na ihrisku pohybujú, sa môžu o niečo také pokúsiť a mali by zo seba odovzdať naozaj všetko. Ekonomická situácia v kluboch neumožňuje nakupovať posily a dnes vám pomaly stačia prsty rúk, aby ste zrátali cudzincov, ktorý v slovenskej lige hrajú. Iba Pezinčania boli schopní zaplatiť legionárom, a preto o hlavu prevýšili konkurenciu. No aj oni museli prepustiť drahého Američana Szabóa. Inter mal už len dvoch zahraničných hráčov a Svit ani jedného. Bez posíl s cudzím pasom hrala polovica celkov (okrem Svitu aj Prievidza, Žilina, Handlová, Krompachy, B. Bystrica). Aj to potvrdzuje, aké majú kluby finančné problémy a na vlastnej koži cítia, že zvyšovať svoju kvalitu bez peňazí je prakticky nemožné. Pravda, to by v podstate nemuselo divákov zaujímať. Chcú sa na basketbale zabaviť a potešiť sa z umenia hráčov. Žiaľ, prístup k zápasom naši nemajú stopercentný. Často hrajú odovzdane a bez úsilia aspoň potrápiť lepšieho protivníka. Asi nedorástli do prvej ligy a pocit zodpovednosti za svoj výkon je im cudzí. Aj tomu sa musia rýchlo naučiť, inak hrozí basketbalu totálny krach. Generačná výmena Tréner bratislavského Interu Ľubomír Urban súhlasí s tým, že k pomyselnému pádu muselo vďaka slabším kádrom prísť. Ekonomika nás neopustí. Každý môže narábať s tým, čo má. Ja verím, že vo väčšine prípadov musia variť takpovediac z vody. Voláme po profesionalizme, no na druhej strane sú kluby nútené tlačiť hráčov k amaterizmu, lebo nemajú na výplatu. To nie je dobrý príklad pre mladých, ktorí postupne preberajú basketbalovú štafetu. Výmena generácie je z hľadiska perspektívy nevyhnutná a čím skôr prebehne, tým lepšie pre všetkých. Dnes niet hráčom čo závidieť. A postupný prílev mladej krvi nebude rýchly, tvrdí Ľ. Urban. Nielen preto, že basketbalové podhubie sa ťažko drží pri živote, ale funkcionársky tlak na výsledky deformuje hráčov i trénera. Možno by si trúfol oveľa viac zapájať do hry talentovaného hráča s rizikom, že tento narobí aj viac chýb. Okolie je však bez tolerancie a zámer perspektívy odmietne skôr, ako sa talent dostane na ihrisko. Zvykli sme si všetko vidieť v čiernych farbách a musíme si zvyknúť aj na to, že úplne všetko sa nedá robiť cez peniaze. Generačná výmena je tu a vari sa Štec, Leško, Kukla, Riecky, Bučák a ďalší z nastupujúcej generácie dostanú cez hlavy súčasných reprezentantov, lebo tí už svoj tieň neprekročia. Stupňovať úsilie Nielen hráči, ale celý herný systém prvej ligy bojuje o diváka. Súčasných asi 50 prvoligových zápasov nie je veľa. Napriek tomu sa volá po zúžení ligy. Postupovať týmto smerom je veľké riziko. V lige sa potrebuje zohriať čo možno najväčší počet basketbalistov a vhodnejšie by bolo vymyslieť model, ktorý by prinútil všetky celky stupňovať svoje úsilie až do konca. Pred Pezinkom mal každý rešpekt. Ale Inter mohol zdolať každý, tvrdí kormidelník žlto-čiernych Ľ. Urban. Mali sme čo robiť v Handlovej, Leviciach, Žiline, vo Svite či v Prievidzi. Z tohto hľadiska predsa len liga mala svoj náboj. No fakt, že z desiatich zápasov interisti nad Pezinkom vyhrali iba raz, zvýrazňuje prevahu slovenského majstra. Nikde na svete neexistuje liga, v ktorej by mali všetky zápasy vynikajúcu úroveň, ale sú krajiny (napríklad Taliansko), v ktorých sa už kluby naučili rozložiť sily a vygradovať svoje umenie v úplnom závere. Aj to je úloha, ktorú majú naši basketbalisti ešte pred sebou. Perspektíva Podľa mnohých bola tohtoročná liga prelomová. Menšie možnosti klubov pribrzdili ambície a odhalili zanedbané. Diera v príprave a vo výbere talentov pre prvú ligu je príliš veľká, než aby sa dala zaplátať v krátkom čase. Sme v basketbalovom suteréne, odkiaľ sa už nedá ísť nižšie. Ťažší život by nemal viesť basketbalistov k rezignácii. Vari necítia, že prišla príležitosť zapôsobiť? Kto sa jej chytí skôr, dostane sa vyššie. A zdravej konkurencie pribudne. Je to rozhodne sympatickejšia cesta, než nariekať a donekonečna rozprávať v čiernej farbe. Vladimír Padrta |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |