Hospodársky denník
USD47,628 Sk
EUR42,965 Sk
CHF27,564 Sk
CZK1,183 Sk
  Piatok  26.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Čiernohorské lákanie návštevníkov - prosím čítať

Podgorica verí v turistický boom v priebehu nasledujúceho desaťročia

Vzhľadom na rozlohu a zemepisnú polohu je celkom prirodzené, že úrady v Podgorici zaraďujú turistiku medzi strategické odvetvia. A rovnako je samozrejmé, že hlavným lákadlom pre turistov je morské pobrežie, kde sa nachádza hneď niekoľko známych stredísk. Ak by sme sa vybrali smerom z juhu na sever, postupne by sme prechádzali cez mesto Ulcinj, kde sa stretávajú viaceré kultúry a kde nájdeme najdlhšiu piesočnatú pláž v Európe. Neskôr by sme míňali svetoznámy Sveti Stefan, Miločer, Budvu, záliv Boka kotorská či mesto Kotor s viacerými historickými pamiatkami pod záštitou UNESCO.

„Rozvoj turistiky ja najvyššou prioritou medzi súkromnými odvetviami Čiernej Hory,“ píše sa v strategickom dokumente čiernohorského ministerstva turistiky. „Od trvalého využitia prírodných potenciálov, zapojenia verejného a súkromného sektora, od atraktívnosti celkovej ponuky a jej medzinárodnej konkurencieschopnosti závisia pracovné miesta a životný štandard širokých vrstiev obyvateľstva.“ Pravda, vôbec nebude pre Čiernu Horu jednoduché vypracovať sa na špičkovú turistickú destináciu. Najmä nie po rokoch vojen a sankcií, ktoré poznačili celý región a podpísali sa pod výrazný pád životného štandardu. Počet prenocovaní klesol z necelých 11 miliónov v 80. rokoch na menej ako 5 miliónov. „Návrat zahraničných hostí prebieha pomaly, zatiaľ čo dopyt v Srbsku a Čiernej Hore sa koncentruje na šesť týždňov v špičke sezóny,“ tvrdia predstavitelia čiernohorskej vlády, ktorí zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov pre potrebné investície do verejnej a hotelovej infraštruktúry.

Niektoré trendy však avizujú lepšie dni. odvetvie turistiky už dnes tvorí 8 až 17 percent HDP (podľa úspešnosti roka a požitej štatistickej metódy). Celkové príjmy z turistiky za minulý rok predstavovali 111 mil. USD, čiže došlo k rastu o 24,8 percenta, pričom tu ešte nie sú započítaní turisti z Čiernej Hory (čísla sa teda vzťahujú na zahraničných hostí a návštevníkov zo Srbska). Ešte viac povzbudzuje zvýšenie počtu zahraničných turistov v minulom roku. V tomto prípade sú celkové príjmy 54 mil. USD, čo je o 67 percent viac ako v roku 2001. Ak tento nárast porovnáme so zvýšením zahraničných návštev (37 percent), vychádza, že štruktúra zahraničných hostí sa mení v prospech tých s vyššou platobnou schopnosťou.

Dlhodobé plány ministerstva turistiky sú však omnoho ambicióznejšie. V prvom rade je cieľom rozšíriť trvanie sezóny, čo je možné najmä rozšírením ponuky. Pokiaľ ide o letnú časť sezóny, znamená to spestriť ponuku v prímorských letoviskách, ale zároveň aj rozšíriť možnosti pre horskú turistiku, využiť možnosti Skadarského jazera, ako aj bohaté kultúrno-historické dedičstvo. Počas zimy by podľa vládnych materiálov mal turistický sektor ponúkať kvalitné produkty vo vybraných segmentoch trhu. V konkrétnych číslach je cieľom zvýšiť počet hotelových kapacít na 50 000 do roku 2010 a na stotisíc do roku 2020. Zároveň by malo dochádzať k zvyšovaniu kvality hotelových služieb. Príjmy z turistiky by sa do roku 2010 mali zvýšiť na takmer 1,2 miliardy USD a turisti zo západnej Európy by sa na týchto príjmoch mali podieľať 57 percentami. Takýto vývoj by podľa odhadov zabezpečil vytvorenie 75-tisíc nových pracovných miest.

Počasie

Na území Slovenska prevláda mierne narušenie zdravotného stavu meteosenzitívnych osôb, so zvýšením zdravotných ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho systému. Nižšia je telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia, častejšie sa vyskytujú nervozita, predráždenosť, mrzutosť, únava až depresia. V západných oblastiach územia predpokladáme mierne zvýšené ťažkosti pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, bolesti reumatické, starších poranení, hlavy, prípadne fantómové bolesti. Môžu sa vyskytnúť aj častejšie dýchacie ťažkosti. Pozor na úrazy a nehody!Zajtra očakávame pretrvávanie nižšej telesnej a duševnej výkonnosti a mierne zvýšených ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho systému.(zč)

Dnes bude oblačno až polojasno. V západnej polovici územia miestami prehánky alebo búrky. Inde zrážky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 24 až 29, na severozápade okolo 22 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 14 stupňov. Slabý premenlivý vietor.V sobotu polooblačno, miestami časom oblačno a ojedinele slabé zrážky. V nedeľu prevažne veľká oblačnosť a miestami prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 14 až 10 stupňov. Najvyššia denná teplota v sobotu 23 až 28, v nedeľu 20 až 25 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.01 a zapadne o 20.37 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 24. 5. 2000: Bratislava 100,11, Sliač 98,22, Košice 99,14, Poprad 93,73. .

Amsterdamdážď16
Atényjasno25
Belehradslnečno27
Berlínoblačno18
Bratislavaoblačno25
Bruseloblačno18
Budapešťslnečno28
Bukurešťpolojasno22
Frankfurtprehánky18
Helsinkiprehánky13
Istanbulslnečno23
Kodaňprehánky16
Kyjevslnečno24
Lisabonoblačno22
Londýnprehánky14
Madridoblačno23
Milánoslnečno28
Moskvapolojasno20
Oslooblačno14
Parížprehánky17
Prahaprehánky22
Rímpolooblačno29
Sofiapolooblačno21
Štokholmdážď13
Varšavaoblačno22
Viedeňoblačno24
Záhrebjasno28
Ženevaoblačno22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.