Hospodársky denník
USD47,628 Sk
EUR42,965 Sk
CHF27,564 Sk
CZK1,183 Sk
  Piatok  26.Mája 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ekonomika Kuby nabrala dych


Normalizácia obchodných vzťahov s NSR, na obzore aj s USA
Záver desaťročia zastihol Kubu v dobrej forme. V dôsledku pádu sovietskeho bloku, aj 40-ročného embarga USA, sa na Kube zrútil v období 1989 – 1993 HDP o tretinu, čo značne izolovanú krajinu dostalo do zložitej situácie. Po 1,2-percentnom raste v roku 1998 sa vlani ekonomika vzchopila o ďalších 6,2 % a tohto roku sa pohybuje 4-percentným rastom. Vlani prekročil kubánsky HDP 15 mld. USD, čo je, rátané na obyvateľa, asi polovica slovenskej úrovne. Ekonomika vytvorila 168-tisíc nových pracovných miest. V mnohých oblastiach sa dostali dodávky elektrickej energie do normálu. Zásobovanie dostalo injekciu rastom agrárnej výroby o 21 %. Stabilizácia a rast posilňujú pozíciu tzv. mäkkých reforiem, ktoré Kuba aplikuje. Výpadok ekonomiky z deväťdesiatych rokov sa však podarí dorovnať asi až o päť rokov, kedy by sa krajina mala dostať na úroveň roku 1989. Významným prínosom k stabilizácii sú devízové príjmy z turistiky. Vlani predstavovali 1,9 mld. USD. Z Európy prišlo na karibský ostrov 55 % hostí, z Kanady 17 %, zvyšok z Mexika a ďalších štátov Latinskej Ameriky. Dokonca z USA prišlo stotisíc návštevníkov, hlavne exilových Kubáncov za svojimi rodinami. Emigranti posielajú príbuzným ročne vyše 800 miliónov dolárov. O obrat kubánskych Tuzexov, ktorých tržby sa za posledných šesť rokov zvýšili z 50 miliónov na vyše miliardu dolárov ročne, sa stará práve 55 % Kubáncov, ktorí majú príjmy zo zahraničia, z firemných bonusov a súkromného podnikania. Turistika preskočila v devízovom hospodárstve cukor. Príjmy z nej predstavovali vlani 53 % prílevu zahraničných tvrdých devíz. V poslednej desaťročnici sa počet turistov späťnásobil na vlaňajších 1,6 milióna, čo len v posledných rokoch vytvorilo do 400-tisíc priamych a odvodených pracovných miest. K doterajším 34-tisíc hotelových izieb má do roku 2010 pribudnúť ďalších 50-tisíc a počet turistov v tomto karibskom raji sa má pohybovať okolo 6 miliónov ročne. Achillovou pätou Kuby sú svetové ceny surovín. Exportné komodity cukor a nikel sú zväčša cenovo slabé, dovážaná ropa (30 % všetkých dovozov) teraz zasa drahá. Táto fatálna kombinácia sa vlani postarala o importy za 4,2 mld. USD a exporty za 1,4 mld. Ekonomický rast vykazujú na Kube najmä lukratívne odvetvia, ktoré sú v rámci joint ventures v zahraničných rukách. V turistike sa usadili Španieli, v produkcii niklu Kanaďania, šelfová ťažba ropy je zasa v rukách Francúzska, Británie, Kanady a Brazílie. Obrat 375 joint ventures sa vlani rozrástol o štvrtinu. Kontrastuje to s domácim súkromným podnikaním, ktoré sa po prísnejších daňových kontrolách v posledných rokoch znížilo o pätinu na terajších 160-tisíc firiem. V prostredí živšej ekonomiky sa mení vzťah k Havane dvoch, zatiaľ rezervovaných mocností – USA a Nemecka. Berlín poslal minulý piatok oficiálne na ostrov po prvý raz po kubánskej revolúcii člena vlády, ministerku pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Wieczorkovú-Zeulovú: „Staviame na zmeny prostredníctvom spolupráce,“ povedala v berlínskom parlamente v odpovedi na kritiku opozičnej CDU/CSÚ, ktorej sa nepáči, že vláda vlani schválila 11 mil. DEM ako pomoc Kube. Berlín navrhuje zaradiť Kubu do kooperačného programu EÚ s rozvojovými krajinami. Vládu v tom podporil aj šéf Zväzu nemeckého priemyslu Hans-Olaf Henkel, ktorý vlani Kubu navštívil: „Nemecko si nemôže dovoliť ignorovať nijaký trh možno len preto, že je malý. Kuba predstavuje potenciál pre nemecké hospodárstvo a musíme teraz rýchlo dohnať, čo sme zameškali.“ Vytkol bývalej vláde Kohla, že podmieňovala vládne záruky na obchod s Kubou tým, že musí najprv splatiť dlhy, ktoré mala voči NDR. Aj v Kongrese USA sa aktivizujú po normalizácii obchodných vzťahov s Čínou stúpenci zrušenia či zmiernenia embarga voči Kube. Najmä teraz pred voľbami poslanci z agrárnych štátov USA poukazujú, že sa tak stráca agrárny trh za miliardu dolárov. Žiadajú, aby sa na politický zápas nezneužívali sankcie na dodávky humanitárnych komodít, ako sú potraviny a lieky. A pýtajú sa: Prečo je o. k. obchodovať s komunistickou Čínou a nie s komunistickou Kubou? Zrejme preto, že ide o iný rozmer krajiny a iný rozmer príležitostí. Postoje sa však tak na Kube, ako aj v USA pohli z miesta. Jaroslav Brabec

Počasie

Na území Slovenska prevláda mierne narušenie zdravotného stavu meteosenzitívnych osôb, so zvýšením zdravotných ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho systému. Nižšia je telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia, častejšie sa vyskytujú nervozita, predráždenosť, mrzutosť, únava až depresia. V západných oblastiach územia predpokladáme mierne zvýšené ťažkosti pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, bolesti reumatické, starších poranení, hlavy, prípadne fantómové bolesti. Môžu sa vyskytnúť aj častejšie dýchacie ťažkosti. Pozor na úrazy a nehody!Zajtra očakávame pretrvávanie nižšej telesnej a duševnej výkonnosti a mierne zvýšených ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho systému.(zč)

Dnes bude oblačno až polojasno. V západnej polovici územia miestami prehánky alebo búrky. Inde zrážky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 24 až 29, na severozápade okolo 22 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 14 stupňov. Slabý premenlivý vietor.V sobotu polooblačno, miestami časom oblačno a ojedinele slabé zrážky. V nedeľu prevažne veľká oblačnosť a miestami prehánky alebo búrky. Najnižšia nočná teplota 14 až 10 stupňov. Najvyššia denná teplota v sobotu 23 až 28, v nedeľu 20 až 25 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 5.01 a zapadne o 20.37 hod.

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 24. 5. 2000: Bratislava 100,11, Sliač 98,22, Košice 99,14, Poprad 93,73. .

Amsterdamdážď16
Atényjasno25
Belehradslnečno27
Berlínoblačno18
Bratislavaoblačno25
Bruseloblačno18
Budapešťslnečno28
Bukurešťpolojasno22
Frankfurtprehánky18
Helsinkiprehánky13
Istanbulslnečno23
Kodaňprehánky16
Kyjevslnečno24
Lisabonoblačno22
Londýnprehánky14
Madridoblačno23
Milánoslnečno28
Moskvapolojasno20
Oslooblačno14
Parížprehánky17
Prahaprehánky22
Rímpolooblačno29
Sofiapolooblačno21
Štokholmdážď13
Varšavaoblačno22
Viedeňoblačno24
Záhrebjasno28
Ženevaoblačno22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.