|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 29.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Už je to trapasKomentuje Ivan Sedlár Päť hodín trvala diskusia v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu na tému či Číne poskytnúť alebo neposkytnúť tzv. doložku najvyšších výhod. Nakoniec ju predsa len schválili, no jeden z argumentov proti stojí za pozornosť. Určite nebol rozhodujúci, skôr je to len informácia o uvažovaní občanov v bohatých krajinách. Vraj, načo je v rámci reciprocity Amerike čínsky trh, keď je tam taká nízka kúpna sila. Lebo vraj drvivá väčšina obyvateľov má príjem 1 až 30 USD za hodinu. Teda logicky si ťažko budú môcť vo väčšej miere dovoliť kupovať americký tovar. Na druhej strane čínsky tovar, aj vďaka nízkej cene pracovnej sily a najnovších nízkych dovozných ciel, bude na americkom trhu konkurencieschopný. To, samozrejme, i na úkor domácich amerických výrobcov. Naša pozícia pri pristupovaní k niektorým medzinárodným zoskupeniam je v mnohom identická. Zo zahraničného hľadiska je priemerný plat len o čosi viac ako 1 USD na hodinu, no a kúpna sila tomu zodpovedá. Pritom nemáme trh s miliardou spotrebiteľov, iba s 5 a pol miliónom. Nečudujme sa, že sa Európa na nás pozerá aj cez takúto optiku. A nie sme v tomto smere v našom regióne jediní. Ak by všetky asociované krajiny vstupovali do EÚ, prinesú asi o 60 percent obyvateľov viac, ale tiež len o 4 percentá HDP navyše. A ak by sme uvažovali v prvom kole s krajinami s V4, je to síce 60 miliónov spotrebiteľov, ale ich kúpna sila - nuž, žiadne terno pre výrobcov. Z toho vyplýva jediné: ak už celkom správne ceny prispôsobujeme svetovým, mal by sa začínať už aj proces približovania sa k západoeurópskym platom. Samozrejme, tam, kde je aj zodpovedajúca produktivita. Stále hovoriť o krajine s lacnou pracovnou silou nie je na chválenie. To je už skôr trapas. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |