|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 29.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Strategický partner rmusí do podniku vniesť perspektívuZ klubovej diskusie s prezidentom Fondu národného majetku SR J. Kojdom o minulej i budúcej privatizácii V piatok minulý týždeň sme uverejnili vystúpenie prezidenta Prezídia Fondu národného majetku SR Jozefa Kojdu na 37. riadnom zhromaždení Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Podrobne sa v ňom zaoberal doterajším priebehom privatizácie na Slovensku, hovoril o výsledkoch jednotlivých etáp tohto procesu. Ako uviedol, teraz sme na začiatku privatizácie strategických podnikov. Poukázal aj na formy výberu jednotlivých uchádzačov, kde v záujme zabezpečenia maximálnej transparentnosti za najschodnejšiu cestu považuje verejnú súťaž. Teraz prinášame diskusiu na túto tému. Ako s výplatou dlhopisov?Ľuboš Valach: Je veľa dôvodov na meškanie - Mnohí už v priebehu privatizácie vedeli, ako to pri preferovaní priamych predajov vopred učeným vlastníkom dopadne. Samozrejme, že v hre je politika a ekonomická situácia na Slovensku je predovšetkým výsledkom privatizácie. Prezident FNM SR naznačil obrat v správaní sa fondu. Pokiaľ by sa tak stalo aspoň v závere privatizácie, každý by to privítal. Podľa prezidenta by FNM SR mal získať finančné zdroje na vyplatenie dlhopisov predajom Slovenských telekomunikácií a SPP. Celkovo je na privatizáciu určený ešte veľmi veľký balík peňazí, ktorý dáva predpoklad na politické šarvátky, nezhody a rozdielne názory na postup. Preto si myslím, že termíny predaja týchto podnikov, ako ich prezident FNM SR naznačil, teda II. polrok 2000 a I. polrok 2001 nemusia byť dodržané, lebo politici sa nebudú vedieť dohodnúť na spôsobe rozdelenia peňazí. Okrem toho veľa sa hovorí o rekonštrukcii vlády. Čo ak sa z týchto dôvodov uvedené podniky nestihnú predať? Z čoho FNM SR získa potrebné finančné prostriedky na výplatu dlhopisov? Považujete za správne, že dlhopisy FNM SR sa nebudú vymieňať za akcie strategických podnikov? Ste spokojný s tým, ako sa uzavrel problém Nafty Gbely? Bol to problém, ktorý rozdelil politickú scénu SR a napokon, vášho predchodcu stál miesto. Ako to hodnotíte s odstupom času? Rozhodne spôsob výberu Jozef Kojda: Peniaze budú, ako s nimi naložíme? - Pokiaľ ide o Naftu Gbely, prvý fax, ktorý som dostal po nástupe do funkcie, bol fax od konzorcia bánk z Viedne. Hrozili cross defaultom, ak bude FNM SR nečinný. Predovšetkým bolo treba konať, pretože podnik bol v zlej situácii. Netvrdím, že riešenie, ktoré sa napokon našlo, je ideálne. Žiadne riešenie nie je ideálne. Ale dnes Nafta nemá tie problémy, ktoré tam boli - to znamená hrozba cross defaultu. SPP ju sčasti finančne sanovalo a hlavným finančným partnerom Nafty je City Bank, ktorá reštrukturalizuje jej dlhy. Čo nám dá privatizácia? Pri odpovedi na otázku, čo nám prinesie privatizácia a problému vyplatenia dlhopisov, sa žiada postaviť ju opačne: čo by nám mala privatizácia priniesť a ako ju urobiť, aby nám priniesla to, čo potrebujeme? Jeden člen súčasnej vlády robil nedávno analýzu výsledkov privatizácie na Slovensku. Hodnotil, ktorá z použitých metód bola najúspešnejšia. Prišiel k záveru, že najúspešnejšie odštátnenie bolo vtedy, keď sa vracali reštitúcie a vtedy, keď do podniku vstúpil zahraničný investor. Príkladov je dosť, či už je to Volkswagen, bývalé JCP Štúrovo a iné podniky, kde sa rozhodujúcim vlastníkom stal zahraničný investor. Necítiť tam tie problémy, s ktorými zápasia niektorí súčasní vlastníci z druhej etapy privatizácie, ktorí si ešte neuvedomili, že Slovensko má päť miliónov obyvateľov a že na tomto malom trhu sa nedá hrať oddelene od zahraničia. Jednoducho, globalizácii sa Slovensko nevyhne, bude prevalcované a nezostáva nič iné, len to, čo sa v súčasnosti deje vo VSŽ či v Slovnafte. To znamená, zapojiť sa do medzinárodných ekonomických štruktúr. Samozrejme, že strategický investor je obchodník ako každý druhý: on chce zarobiť, my chceme predať. Dôležité preto je, aby sa pri privatizácii zvolila procedúra, ktorá navodí rovnovážny stav, kedy my sme ochotní predať a on je ešte ochotný zaplatiť. Dôležité je to, že predaje sa uskutočnia so súčasným zvýšením základného imania. Napríklad v Slovenských telekomunikáciách, každý, kto chce kúpiť 51 % akcií, musí zvýšiť základné imanie o 400 mil. EUR. To je už schválené a nemenné. Podľa mňa sú dôležitejšie skôr procedúry výberu strategických partnerov na to, aby podpísané zmluvy boli dobré a aby zabezpečovali prosperitu podniku. A ja stále tvrdím, že dobre vybratý investor a nebojím sa toho výrazu strategický investor, zabezpečuje prosperitu podniku. Ako príklad možno uviesť Volkswagen. Koľko mohli umoriť? Čo sa týka možnosti výmeny dlhopisov za akcie strategických podnikov, priznám sa, neviem, prečo sa vláda rozhodla tak, ako sa rozhodla. Pôvodný návrh FNM SR a ministerstva privatizácie bol, aby asi 20 % majiteľov dlhopisov mohlo meniť tieto cenné papiere za akcie strategických podnikov alebo iných podnikov, ktoré sú v portfóliu FNM. Okolo tohto problému sa viedla veľmi dlhá a široká diskusia. Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, chápem ako politické rozhodnutie. Súčasne som rád, že vôbec nejaké rozhodnutie padlo. Keby sa týmto problémom FNM a vláda zaoberali na začiatku roku 1999, keby sa všetky mechanizmy, ktoré sme spustili až v roku 2000, boli spustili v roku 1999, tak do toho obehu sa nedostane 28 miliárd Sk, ktoré predpokladáme, že budeme potrebovať na splatenie dlhopisov, ale možno by sa dostalo 20 miliárd Sk, možno 15. Samozrejme, súvisí to aj s tým, že v tom čase sa dlhopis predával za 7-tisíc korún, čiže vidina potenciálneho zisku bola iná. Dnes sa obchoduje za 9600 korún, čo je dobré aj zlé. Dobré je to preto, lebo je to dôkaz toho, že je to cenný papier, ktorý sa dá obchodovať, o ktorý je záujem a dnes dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Na druhej strane je to zle, lebo keď my vstúpime na trh, tak budeme musieť platiť viac ako pred mesiacom. Som presvedčený, že cena dlhopisu v krátkom čase prekročí 10-tisíc Sk. Keď som to hovoril v januári tohto roka, nikto mi neveril a každý ma označil za chorobného optimistu. Zdroje budú Čo sa týka získania zdrojov na vyplatenie dlhopisov, pokiaľ bude privatizácia napredovať takým tempom, ako sú schválené termíny, nemôže mať FNM SR najmenší problém. Výnosy len z privatizácie telekomunikácií sa odhadujú na 40 mld. korún. Odhad ceny minoritného balíka SPP, ktorý sa bude predávať, sa pohybuje medzi 60 až 100 mld. korún. Čiže podľa mňa otázka dnes nestojí z čoho zaplatiť dlhopisy, otázka stojí ako rozumne a účelne použiť to, čo zostane z privatizácie strategických podnikov, pretože to, čo zostane, vysoko prevýši potreby zdrojov na dlhopisy. Samozrejme, svoju úlohu tu zohráva čas. Čím skôr peniaze získame, tým to bude z hľadiska FNM lepšie. Aj preto, lebo v konečnom dôsledku si nebudeme musieť peniaze požičiavať. Variant B: pôžička Či máme pripravený únikový manéver alebo inú alternatívu v prípade, že sa privatizácia omešká alebo jednoducho nebude? Existuje jediná možnosť: požičať si. Pritom záruku, keďže banky sú dnes obozretné a správajú sa inak ako pred 4 - 5 rokmi, budú tvoriť akcie strategických podnikov, ktoré majú byť predané. Preto pre nás bude lepšie, keď sa privatizácia strategických podnikov uskutoční v schválených termínoch, keď bude napredovať normálnym tempom a nebude sa zbytočne zdržiavať. Lebo hneď ako si FNM požičia, treba platiť úroky. A keď si vláda požičiava asi 7 %, tak FNM bez štátnej záruky bude rád, keď si požičia pod 8 %. A 8 % z 20 mld. Sk, to si každý vie spočítať, koľko to je. A to by boli len ďalšie zbytočné náklady, ktoré v konečnom dôsledku môže vláda v rámci štátneho rozpočtu použiť lepšie a účelnejšie. Čiže opakujem, so splatením dlhopisov nemôžeme mať problém, keď sa budeme správať racionálne a účelne. Privatizácia potrebuje kontrolu Peter Weiss: Musíme rešpektovať princípy právneho štátu Téma dlhopisov má viacero aspektov ako iba to, v akej momentálnej finančnej situácii je štát. Je to ťažký balvan, pretože tých 30, resp. 28 mld. Sk, by sa dalo použiť na iné účely, predovšetkým na rozvojové programy. Ale je tu základný záväzok vlády a treba rešpektovať princípy právneho štátu. Rešpektovať záväzok, ktorý vzala vláda SR, bez ohľadu na to, že mala prívlastok Mečiarova. Je to vláda SR. Isteže, bolo možné postupovať tak, že tento záväzok sa zruší, ale je tu aj kalkulácia politického rizika. Čo by bolo väčšie politické riziko? Pošliapať princíp právneho štátu a vystaviť sa možnej demagógii tých, ktorí tento záväzok ľahkovážne prijali, pričom vedeli, že sa bude realizovať až v roku 2001? Tvrdili by, že oni by dlhopisy vedeli splatiť, lebo by lepšie hospodárili. A, samozrejme, že je tu aj otázka tých reálnych ľudí z nižších príjmových vrstiev, pre ktorých tých 14-tisíc korún môže byť východiskom z reálnej životnej núdze, že dlhopisom zaplatia niečo, na čo by museli vyčerpať úspory alebo požičať si od príbuzných. V každom prípade to, čo sa stalo zrušením kupónovej privatizácie šesť mesiacov po vyhlásení vládneho programu bez konzultácie s parlamentom, to je svedectvo absolútneho voluntarizmu a cynického presadzovania egoistických záujmov malej skupiny ľudí s tým, že si to teraz odnesie súčasná vládna garnitúra. Ale treba povedať aj to, že táto vládna garnitúra s týmto rizikom do vlády išla. V úlohe sprostredkovateľov Keď porovnávame efekt z privatizovania 109 mld. priamymi predajmi a 80 mld. kupónovou privatizáciou, dostaneme rovnaký výsledok. Do FNM neprišlo nič. Aj z priamych predajov, aj z kupónky vzišli majitelia zodpovední, ale aj nezodpovední, aj darebáci, ktorí mnoho podnikov doviedli do krachu. Ideológia bola pritom jediná: preboha, len to nepredať tým zlým zo západu. No čo sa stalo? Aj jedna, aj druhá skupina nových vlastníkov, aj tí ktorí vzišli z kupónky, aj tí, ktorí vzišli z priamych predajov, sa dnes dostali do pozície sprostredkovateľa predávajú podniky zahraničným investorom. Rozdiel je v tom, že peniaze za tieto podniky nešli do pokladnice štátu, ale teraz pôjdu niekam inam. Chýba politická vôľa Prezident FNM SR povedal, že pri privatizácii je dôležité politické, spoločenské a právne prostredie. Ja som však nadobudol dojem, že doteraz za desať rokov nebola politická vôľa, aby sa vytvorilo adekvátne prostredie. Chýbala vôľa kontrolovať, informovať. Jednoducho, bola tu vôľa manipulovať prostých ľudí, ktorí sa prvýkrát dostali do takejto životnej situácie a urobiť rýchlo majetkový prevrat. Doplácame na to všetci, je to už nezvratné, a preto si želám, aby posledná fáza privatizácie naozaj prebehla pod maximálnou možnou kontrolou verejnosti, aby bolo čo najmenej podozrení a aby aspoň tá posledná fáza bola racionálna. Verím, že konečne prídu peniaze priamo do štátnej pokladnice, resp. do FNM. Chyba ministerstva Ku kritike, že mešká zákon o konkurze a vyrovnaní, by som chcel podotknúť, že nie je problém s jeho podporou v parlamente. Problém je v tom, že ministerstvo spravodlivosti ho nepredložilo už minulý rok. Bude mať isté ozdravné účinky, ale zároveň sprievodné efekty. Až 400-tisíc ľudí môže byť v dôsledku uplatnenia tohto zákona prepustených z práce. Vláda sa na túto krízu, ktorá môže nastať v mene ozdravných opatrení, musí seriózne pripraviť. Nemôže to prísť živelne, a potom sa budeme pozerať na efekty. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
