|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 29.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Každý predaj je predsa inýJozef Majský: Pokoj prinesie až skončenie privatizácie Ak programové vyhlásenie vlády, a teda súčasná koaličná garnitúra raz schválila vyplatenie dlhopisov a dnes majú problémy s ich umorením, z toho vidno, že neuvažujú systémovo a perspektívne. Jednoducho preto, lebo keby neodkladali rozhodnutie o spôsobe vyrovnania záväzku FNM SR a prijali ho hneď po nástupe k moci už v roku 1998, mohol vtedy FNM SR a vláda skupovať dlhopisy za 5-tisíc korún. Teraz, v dôsledku váhania, ich budú vyplácať po 14-tisíc. To je jeden moment. Druhý je v tom, že nikto sa hlbšie nezamýšľa nad tým, čo sa stane, keď do ekonomiky, do spotreby príde 30 mld. Sk. Či to neroztočí inflačnú špirálu a či v konečnom dôsledku hoci bežní občania niečo dostanú, nebudú ukrátení. Najskôr sa o tom veľmi hovorilo, to bolo v štádiu, keď vláda ešte odmietala preplatiť dlhopisy. No potom zrazu otočila a už o pravdepodobnej inflačnej špirále nehovorí. Kým za Mečiarovej vlády sa vytvárala tzv. kapitálotvorná vrstva domácich, táto vláda chce zasa všetko predávať zahraničným investorom. To tiež nie je dobré, je to cesta od jedného extrému k druhému. Okrem toho nemôžu sa predsa všetci Slováci stať nádennými robotníkmi. Treba diferencovať, čo je záujem strategického investora, veľkého investora, menšieho investora a podľa toho umožniť privatizáciu slovenským podnikateľom. Treba analyzovať, čo by mohli úspešne zvládnuť. Aj v tom je zodpovednosť vlády a nie vždy sa vo všetkom spoliehať len na zahraničný kapitál, že ten všetko zariadi. Nezariadi. On sa tak ako každý iný podnikateľ rovnako pozerá najmä na svoj obchod. Nemôžeme vo všeobecnosti zatracovať privatizáciu za korunu domácemu podnikateľovi či predaj štátneho podniku za vysokú cenu zahraničnému investorovi. Jeden aj druhý obchod môže byť úspešný alebo neúspešný, nemožno to zovšeobecňovať. Podobné skúsenosti majú napríklad v Nemecku. Príklad tejto krajiny a jej porovnanie s nami iba dokazuje, že dôležitejšie ako forma a cena pri predaji je ekonomické prostredie, v ktorom má tá či oná firma fungovať. Ona v konečnom dôsledku rozhodne o bytí či nebytí podniku, a teda o úspešnosti privatizácie. Ak je povedzme strojárstvo v útlme, firma padne, lebo nemá dodávateľov, nemá zákazníkov a mohli by sme hovoriť aj o ďalších odvetviach. Čiže tu sa zase žiada len analýza, komu, ktorý podnik a za koľko treba predávať. Nemožno ani povedať, že doteraz všetci, ktorí privatizovali, podniky iba vykradli a utiekli. Ako príklad si J. Kojda vzal Naftu Gbely. Tvrdil, že ak by sa nepredala, padla by. Lenže už sa nehovorí o tom, že Nafta skončila minulý rok so ziskom 300 mil. Sk. Áno, hrozil tam cross-default, ale na politickú objednávku a tlaky. Čiže pravda aj o Nafte je niekde uprostred. Isté je to, že Nafta Gbely nepatrila k podnikom, okolo ktorých musel byť pri normálnej politickej situácii taký krik a súčasne treba povedať, že potrebuje a potrebovala zahraničného investora. Myslím si, že Slovensko bude ekonomicky a politicky destabilizované dovtedy, kým sa neskončí privatizácia. Vieme dobre, ako to ide. Fungujú tu lobistické skupiny, politické tlaky. V takomto ovzduší nikdy nebudú všetci spokojní, keď sa budú predávať akcie na burzách či formou verejných súťaží. Tak to jednoducho je. (viš) Snímky (lap) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |