|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 29.Mája 2000 | |||||||||||||||||
O prevalcovaní?Peter Kasalovský Bývalá vláda V. Mečiara vyhlasovala po likvidácii kupónovej privatizácie, že priamymi predajmi štátneho majetku sa založí spoločenská vrstva domácich podnikateľov. Títo podnikatelia mali nielen postupne zabezpečiť novú a želateľnú dynamiku v hospodárstve, ale aj sociálnu stabilitu a v neposlednom rade potvrdiť, že sa môže odštátnený majetok lepšie zhodnotiť, ako keby ho dostali cudzinci. Vyhlásenia, že celý rad firiem sa môže stať pričinením domácich manažérov, zaujímavých pre potenciálnych zahraničných investorov, boli síce sympatické, ale vo väčšine prípadov ostali zbožnými želaniami. Nie preto, že by to bolo nemožné, ale predovšetkým pre výber a profil väčšiny kupcov. Výnimky v tomto výbere bývalej vládnej garnitúry nemohli obrátiť vývoj a navyše politici sa nedokázali postarať o európsky štandardné podmienky pre celú hospodársku sféru a vôbec v spoločnosti. Po nástupe novej vlády M. Dzurindu v jeseni 1998 bola ako vždy veľká príležitosť naštartovať novú kvalitu nielen v politike, ale v prvom rade v hospodárstve, od ktorého výkonnosti v konečnom dôsledku závisí stabilita ktorejkoľvek vlády. Táto vláda zatiaľ nevyužila to, že mala za sebou dokonca ústavnú väčšinu v Národnej rade SR. Mohlo by sa zdať, a mnohé tomu nasvedčuje, že bola nepripravená na prevzatie výkonnej moci. Reality domácej ekonomiky - napriek nevyhnutne optimistickým vyjadreniam a víziám premiéra a jeho vládnej zostavy - sú prinajmenej znepokojujúce. Vládna filozofia je síce transparentná, flexibilná, ale poplatná dávnejšej minulosti: Buďme trpezliví, robíme vo vláde všetko pre to, aby bolo lepšie. Bude to síce až rok-dva po parlamentných voľbách a po vstupe zahraničných investorov, prípadne kupcov viacerých strategických firiem, ktoré kontroluje štát. Prežívame recidívu neschopnosti celého radu nielen domácich politikov pochopiť, že od životnej úrovne a vôbec kvality života sa odvíja ich dôveryhodnosť a životnosť v politike. Je fakt, že táto vláda potrebuje aj pozitívne výsledky, ktoré sa budú týkať občanov a ich domácností. Keďže nie sú, tak nastupuje do frontálneho útoku na verejnosť demagógia. Namiesto pravdy je snaha vštepiť do našich hláv, ak sa dostaneme do OECD, ak bude reálne prijatie do NATO a Európskej únie, tak sa všetko začne meniť k lepšiemu. Je to nezodpovedné, pretože najprv sa musíme doma pohnúť k štandardnosti všeobecne známych podmienok na podnikanie a vôbec pre život. Rovnakým hazardom je vyhlasovať, že príčinami problémov vo vzťahu zahraničia k SR sú hoc aj tzv. migašovské hlasovanie a jeho názor, že treba zmeniť spôsob vládnutia, protesty či uvažovanie o správnosti rozhodnutia predávať lukratívny štátny majetok, prípadne snahy HZDS o vypísanie predčasných volieb na základe možného referenda alebo o vyslovenie nedôvery premiérovi a jednotlivým členom kabinetu. Najnovšie sa od viacerých vládnych činiteľov a vysokých štátnych úradníkov dozvedáme - nateraz v kuloároch, že všetci, ktorí meditujú o vládnej politike, nechápu, že tak poškodzujú republiku. Podľa nich sa totiž musíme nechať vyspelým Západom doslova prevalcovať, absolútne sa prispôsobiť požiadavkám možných investorov, lebo sme maličkí, nezaujímaví svojím hospodárskym a ľudským potenciálom (viď VSŽ a iné), nestabilní pre vyššie spomínané, nemáme rozvojové zdroje, a musíme sa správať tak ústretovo, ale aj skromne a pokorne ako iné štáty, ktoré majú rovnaké integračné záujmy. Uvidíme, či sa takéto rozumy dostanú navonok aj oficiálne, aby nedošlo k najvážnejšiemu nedorozumeniu od vzniku štátnej samostatnej a suverénnej SR. Pri týchto pojmoch nejde len o politiku, ale aj o fungujúce hospodárstvo. Bolo by vskutku prezieravé a múdre, keby sa vláda rozhodla predstúpiť pred občanov ešte v júni s vyhodnotením takmer polčasového svojho programového vyhlásenia a odvážila sa na jeho korekcie. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |