Hospodársky denník
USD45,634 Sk
EUR41,589 Sk
CHF26,626 Sk
CZK1,145 Sk
  Streda  3.Mája 2000

Rómovia sú deti vetra, ale vietor im aj okoliu prináša priveľa problémov

Objednávajú konflikty schémou svojho správania
Na otázku životnej filozofie Rómov ešte nebola daná odpoveď. Už sedem rokov sa ňou systematicky zaoberá PhDr. Karol Seman (60), ktorý v súčasnosti pôsobí na Odbore sociálnych vecí Krajského úradu v Bratislave, aj ako poradca na rómsku problematiku a sociálne otázky. Bol poslancom bývalého Federálneho zhromaždenia, založil Katedru rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Má pripravenú vedeckú štúdiu, v ktorej vysvetľuje základné axiómy rómskeho myslenia. „Keď uzrú svetlo sveta, asi svitne na lepšie časy, lebo zistíme, že tento problém nie je natoľko ťažký a zložitý, ako sa o ňom vyjadrujú všetky vládne garnitúry,“ vysvetľuje v rozhovore, ktorý poskytol nášmu denníku. Vyštudoval Karlovu univerzitu, odbor spoločenské vedy a nie iba z titulu svojej funkcie, ale ako znalec filozofie rómskeho myslenia - rómológa, ho neraz príslušníci tohto etnika žiadajú o rady. Ako hovorí, rešpektuje Rómov, ale vie byť voči nim veľmi kritický, a to napriek tomu, že sám je Róm. Rómovia boli stovky rokov vytláčaní na perifériu spoločenského žitia, a toto vytláčanie hlboko poznamenalo ich myslenie. Stratili sebavedomie, majú komplex menejcennosti, nedokážu sa zjednotiť v boji za presadzovanie osobných a skupinových záujmov. Aj preto v majoritnej spoločnosti sa zakorenila myšlienka, že lenivosť majú už v génoch… - Ich správanie sa nie je výsledok civilizačných procesov. Ja tomu hovorím, že ide o produkt civilizačného hyenizmu a je to aj dôsledok pokrytectva a nečistého, nepravého kresťanstva. Rómovia sa stále spoliehajú na to, že majoritná spoločnosť a tí, ktorí majú mocenské páky, sú zodpovední a majú im pomáhať prežiť. To je základ filozofie rómskeho myslenia. Ale teraz, keď odchádzajú do zahraničia, zdá sa, že sami si chcú nejako pomôcť. - Obyčajne to odôvodňujú tým, že sa o nich nikto nestará, že je tu diskriminácia, predsudky. V istom zmysle majú pravdu, ale podstata je inde. Rómovia sú deti vetra. Nemajú k ničomu vlastnícky vzťah, nikdy nemali svoju vlasť, zem, nezapustili korene, a preto odchod z krajiny je pre nich veľmi jednoduchý. Funguje inštinktívnosť a racionálne zvažovanie, plánovanie nikdy nebolo dominantné. Vždy to bola otázka dnešného prežitia, pretože podľa ich filozofie dnešok treba prežiť
a zajtrajšok je v rukách božích. To je ich axióma. Na to som prišiel sociologickými analýzami a máloktorý rómsky intelektuál si to uvedomuje. Cigáni teda odchádzajú nie preto, ako hovoria súčasní predstavitelia vládnej garnitúry, že ide o ekonomický aspekt. Nie. Dôvod je, že u nich absentuje pocit sunáležitosti k tejto krajine a hneď ako je tu šanca žiť inde lepšie, neproblémovo a jednoduchšie, odchádzajú preč. Bývalé socialistické zriadenie nemalo záujem im pomôcť. Socializmus to síce naoko robil, lebo v súťaži s kapitalizmom musel vytvárať obraz, že spoločenský systém má reálnu socialistickú tvár. Preto boli Cigáni zvýhodňovaní, ale súčasne s tým sa spustil mechanizmus vnútroetnickej diskriminácie. Potvrdzuje sa, že Rómovia majú pôvod z kastovníckej Indie a vnútroetnická diskriminácia dokazuje, že sa nevedia dohodnúť a zhodnúť. Jeden druhého ohovára, diskriminuje, ponižuje. Nemajú elementárne predpoklady, aby sa mohli zjednotiť. Ak niekto hovorí, že ich treba zjednotiť, tak to je nezmysel, lebo u nich niet jediného elementárneho fragmentu, ktorý by dokázal spojiť rôznorodosť ich názorov a kastovníckych zoskupení. A čo jazyk? Ten nemôže byť integrujúcim činiteľom? Alebo kultúra? - Rómsky jazyk si neplní integrujúcu funkciu. Rómska kultúra je vlastne nekultúrna, lebo keby mala hodnoty, dokázala by týchto ľudí zjednocovať. Rómske tradície sa redukujú na remeslá. Kultúra je žitie, bývanie, trávenie voľného času a tieto hodnoty u nich neexistujú. Hovoriť o rómskej kultúre je smelé a odvážne. Ani názov katedry ako Katedry rómskej kultúry som nedal ja, ale proti mojej vôli dekan fakulty. Môj návrh bol Katedra výchovy a vzdelávania rómskej populácie. Ako vedúci katedry bol som do funkcie dosadený, hoci som nesúhlasil s jej názvom. Katedra začala výučbu v roku 1990. Mali sme štrnásť poslucháčov, z toho trinásti boli Rómovia. Zo štrnástich len deviati promovali. Každým rokom sa počet záujemcov zo strany Rómov študovať na nej znižoval a rapídne stúpal záujem Nerómov. Bolo to preto, že neúspešní absolventi dali rómskej pospolitosti na známosť, že škola sa ťažko absolvuje, dostali strach
a pre matematiku sa na štúdium nehlásili. Posledné tri až štyri roky si katedra neplní svoje poslanie. Aj ministra školstva M. Ftáčnika som na to upozorňoval. Lebo ak je v ročníku jeden Róm a šesťdesiat Nerómov, tak katedra nemôže plniť svoje poslanie. Všimol som si, že o Rómoch hovoríte aj ako o Cigánoch…
- Rómovia by sa nemali brániť ani osloveniu Cigáň. Celý svet ich pozná pod týmto názvom. Vyrovnaný občan rómskeho pôvodu, keď ho niekto takto osloví, nemal by sa uraziť. Nemal by z toho vznikať konflikt. Práve to, že sa Rómovia tomuto osloveniu bránia, využíva Národná strana SR, osobitne Janko Slota, ale aj môj priateľ Víťo Móric a mnohí iní úmyselne o nich hovoria ako o Cigánoch. Vo Federálnom zhromaždení som s týmito ľuďmi perfektne vychádzal. A to len preto, lebo ku mne sa správali ako k človeku, ktorý spĺňa predstavu civilizovaného jedinca a do mňa nemohli projektovať tú nízkosť, ktorú projektujú do pojmu Cigáň. Ja to chápem tak, že oni si potrebujú vyrobiť svojich voličov, tak musia mať nejaký terč,
kde by získavali, lebo na Slovensku je dosť ľudí s nacionalistickým myslením a im to vyhovuje. Považujete SNS za nacionalistickú stranu?
- Má prvky nacionalizmu, keby nemala, tak by nemala právo existovať. Ona sa skrýva pod kepienok akéhosi kresťanstva, národovstva. To je všetko krásne, ale ja tiež mám rád Kollára, Sládkoviča, Bottu… Ale pod kepienkom kresťanstva a národovstva špiniť a bojovať proti Rómom a Maďarom, to je skutočne na Čo hovoríte na známy výrok, že na Cigáňov treba veľký bič a malý dvor? Osvojili si ho aj niektorí politici. - Ja som Janka Slotu nikdy nebral vážne. Je to férový chlapec, aj som sa z neho smial a hovoril mu, že by ten dvorec mal ešte zúžiť. Prečo?
- On to hovorí len preto, že je Slota. Nikdy som ho nebral vážne a nikdy by som v ňom nevidel pre tieto výroky nepriateľa. Skôr sa ma dotkne taký Jaroslav Paška, lebo bol ministrom školstva. Tým, že povie, že Cigáni svojim exodusom vytvárajú ostnatý drôt okolo republiky. Pritom práve on, ako šéf parlamentného výboru, keď mu študenti rómskej katedry napísali o svojich problémoch a žiadali ho o pomoc, nezaujal stanovisko. Ani Slota nie je taký nacionalista ako Paška. Čo navrhujete na zlepšenie postavenia Rómov na Slovensku?
- Mám vytvorenú koncepciu ako postupnými krokmi riešiť koexistenciu majority a minority. Doterajšie prístupy neboli správne. Koncepciu predložím vtedy, keď vláda urobí jednu vec: Rozpustí čo sa rozpustiť dá a odvolá čo sa dá odvolať. Môžete to vysvetliť?
- Zrušiť treba všetko, vrátane uznesení, komisií, úradov, funkciu podpredsedu vlády P. Csákyho. Otázka stojí tak, že Rómovia nie sú zrelí pre národnosť. Aj keď niektorí hovoria, že sú národnosťou, nemajú ani jeden základný charakteristický znak, ktorý má každá národnosť. Rómovia si objednávajú konflikty svojou schémou správania sa. Pokiaľ si Róm neosvojí filozofiu majoritnej spoločnosti, nebude žiť a správať sa v intenciách noriem spoločenského správania, dovtedy tu predsudky budú
a dovtedy budú mať Rómovia pocit diskriminácie. Mám rozpracovanú metodiku ako postupovať. Vláde ju však odovzdám až vtedy, keď splní podmienky. To znamená – prehodnotí prácu všetkých, ktorí sú do tejto problematiky zapojení a vypíše konkurz. Konkurz na čo?
- Na vypracovanie koncepcie s konkrétnymi metodickými návodmi ako postupovať v oblasti výchovy, vzdelávania, osvety, kultúry, zdravotníctva, hygieny. Otázku práce a bývania nechávam bokom, lebo štát je na dne a nemôžeme si dovoliť budovať špeciálne domy pre Rómov. Keby oni sami mali k tomu vzťah, starali by sa. Konkurz by mal byť vypísaný na tri posty: Bola by to metodická skupina podliehajúca priamo predsedovi vlády. Jeden človek by bol u neho, druhý na ministerstve školstva a tretí na ministerstve kultúry. Tí by vypracovali koncepciu pre vládu. Ďalšie kroky by nasledovali podľa toho, ako bude vyzerať územnosprávne členenie Slovenska a prevod kompetencií na obce. Keď obce budú mať všetky práva, môže sa stať, že Cigáni v obciach nevydržia. Zatiaľ majú štátne orgány, majú sa kam dovolať. Pre mňa sú úrady podpredsedu vlády Csákyho a vládneho splnomocnenca pre túto oblasť zbytočnými
článkami. Splnomocnenec nemá pri sebe jediného odborníka. Prečítajte si ich materiály, niet tam východiska. Idú robiť projekty pre Cigánov, školenia ako sa majú správať, ale prosím vás, o čom to je? Vládni úradníci chcú riešiť ich problémy? Tak to nie. Rómovia si musia riešiť problém sami. Keď vás tak počúvam, tak hovoríte veci, ktoré na tlačovkách prezentujú niektorí lídri rómskych politických strán. - Áno, je to možné, lebo to majú od mňa. Oni keď niečo potrebujú, tak prídu sem na konzultáciu. Viem, že u nás je 480 vysokoškolsky vzdelaných Rómov. Bolo by múdre združiť tento rómsky potenciál. Vladimír Turanský
Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.