|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Mája 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Syrárstvo aj ako imidžový faktorNaše syry sa v medzinárodnej konkurencii nestratia V posledných rokoch sa výroba syra na Slovensku ustálila a predstavuje približne 0,3 percenta celosvetovej produkcie a 0,5 percenta produkcie Európy vrátane Ruska. Pokiaľ ide o počet obyvateľov sme v produkcii syrov v celosvetovom porovnaní nadpriemerní, ale v rámci Európy sa nachádzame pod priemerom. Výroba syrov na Slovensku je rozložená celoplošne. Úmerne s produkciou mlieka je tu však zreteľný trend poklesu zo západu na východ a z juhu na sever územia. Približne desať najväčších výrobcov syrov, s ročnou produkciou nad tisíc ton, vyrába viac ako dve tretiny celkového množstva. Existuje ďalších približne desať výrobcov s ročnou produkciou sto až tisíc ton a niekoľko desiatok malých producentov s lokálnym významom. Charakteristickou črtou slovenských syrárskych podnikov je nedostatok kapitálu na ich kontinuálny rozvoj, prispôsobovanie sa rastúcej konkurencii hlavne zo zahraničia. Z údajov, ktoré poskytlo dvadsať najväčších výrobcov, vyplýva, že investície do slovenského syrárstva, za posledných päť rokov, predstavovali približne 100 mil. Sk ročne a s týmto trendom sa počíta aj v nasledujúcich troch rokoch. Pri orientačnom odhade súhrnnej hodnoty hmotných statkov, slúžiacich na výrobu syrov v týchto podnikoch na 5 mld. Sk, je to absolútne nepostačujúce. V kontexte s predpokladom integrácie do EÚ vychádza veľmi pesimistická prognóza. Viaceré syrárske podniky zrejme tento objektívny globalizačný proces neprežijú. Ako jedno z riešení, aspoň pre niektoré z nich, je hľadanie možností ich pričlenenia k nadnárodným potravinárskym štruktúram a využitie integrovaného kapitálu na posilnenie ich trhovej pozície. Výroba syra po roku 1989 prešla výrazným zlomom, ale na rozdiel od viacerých iných mliekarenských odvetví dosahuje v súčasnosti stav porovnateľný s východiskovou situáciou. Typickým prvkom pre výrobu syrov v SR, odlišujúcim nás od európskeho štandardu, je vysoké zastúpenie parených syrov. Sú to predovšetkým slovenské syrové špeciality, ktoré majú korene v histórii slovenského mliekarstva. Značná časť z nich sa v štádiu konečných úprav údi. Zodpovedá to požiadavkám trhu. Vysoký podiel údených syrov je tiež charakteristickým a odlišujúcim prvkom slovenského syrárstva. Približne polovica tvrdých a polotvrdých syrov sa vyváža, aj to je forma riešenia domácej mlieka, ktorú nie je možné umiestniť na slovenskom trhu. Inou črtou je nezvyčajne vysoký podiel tavených syrov a nátierok, vychádzajúci z ich obľúbenosti u domácich spotrebiteľov. Osobitným znakom je výroba bryndze. Tento produkt, založený na tradíciách slovenského ľudového mliekarstva, pochádzajúci z valašskej kultúry, má medzi domácimi konzumentmi trvalé miesto. Hoci bryndza zostane zrejme aj v budúcnosti len doplnkovým artiklom slovenského syrárstva, z medzinárodného pohľadu môže v budúcnosti veľmi významne pomôcť slovenskému syrárstvu ako imidžový faktor vzhľadom na svoju jedinečnosť. Súčasná štruktúra domácej spotreby syrov je ešte sčasti ovplyvnená stravovacími zvyklosťami nadobudnutými v predchádzajúcom režime, keď ich ovplyvňovala hlavne málo nápaditá a nepružná výroba, a nie záujem spotrebiteľa. Situácia sa tu však prudko mení, ponuka sa značne rozširuje. Postupne očakávame značné rozšírenie sortimentu spotreby na úroveň podobnú v západnej Európe. Zapojenie slovenského syrárstva do medzinárodného obchodu je v podstate v začiatkoch. Vývoz predstavuje 25 percent z celkovej domácej výroby, dovoz 10 percent. Predpokladá sa, že sprievodne s integračnými procesmi budú naše exportné možnosti narastať. Export syrov má v porovnaní s inými mliečnymi komoditami viaceré komparatívne výhody. Záležať to však bude na mnohých, v súčasnosti ťažko definovateľných podmienkach. Vývoj systémov podpory výroby a predaja poľnohospodárskych produktov vo svetovom, európskom i domácom meradle, bude mať na náš export syrov zrejme najväčší vplyv. Rovnako významným faktorom bude schopnosť dosiahnuť a udržať európsky štandard z hľadiska produktivity práce, hygieny výroby, kvality a pružnosti reagovať na požiadavky trhu. Nie všetok tovar, čo sa importuje, je lepší ako náš. Uvediem príklad z výsledkov súťaže syrov na Sviatkoch syra 1999. Popri domácich i zahraničných súťažných vzorkách, sme súťaž spestrili pre porovnanie aj o zahraničné syry nakúpené v našich predajniach. Pri dôsledne anonymnom hodnotení, len v jednej zo štrnástich súťažných kategórií sa takýto syr zo supermarketu umiestnil na poprednom mieste. Ing. Ján Blcháč predseda Združenia výrobcov syra |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
