Dane a jednoduché účtovníctvo

- Z otázky usudzujeme, že DPH sa neuplatní s odôvodnením, že plnenie v zahraničí nie je zdaniteľným plnením na účely zákona o DPH. Vychádzame pritom z nasledujúcej úvahy a právnej opory. Podľa § 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov podlieha DPH, okrem iného, zdaniteľné plnenie v tuzemsku. V posudzovanom prípade ide o plnenie vo forme služieb (poddodávka stavebných prác). Na aplikáciu § 1 zákona, teda na posúdenie, či ide o zdaniteľné plnenie v tuzemsku, je rozhodujúce ustanovenie § 6 zákona. Podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona je miestom zdaniteľného plnenia pri poskytovaní služieb miesto, kde sa stavba nachádza pri poskytovaní služieb vzťahujúcich sa na túto stavbu. Ustanovenie § 38 ods. 1 písm. a) zákona, t. j. oslobodenie od dane sa nepoužije, lebo sa fakturuje slovenskej osobe (so sídlom v SR). Potom teda nastupuje bežný mechanizmus dane, čiže je dôležité miesto zdaniteľného plnenia, ako je uvedené. Ak ide o zákonom definované zdaniteľné plnenie mimo územia SR, potom sa zákon o DPH nepoužije. Naša spoločnosť emitovala dlhopisy. V tomto roku budeme platiť úroky. Sú tieto úroky daňovým nákladom ich zaúčtovaním alebo až po zaplatení? - Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ďalej len „zákon“) podmieňuje daňové uplatnenie niektorých nákladov ich zaplatením. Podľa § 23 ods. 3 zákona sa účtovný hospodársky výsledok upraví o nezaplatené sumy podľa § 24 ods. 3 zákona. Podľa § 23 ods. 17 zákona sa tieto sumy zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli uhradené. Z posúdenia jednotlivých titulov v predmetnom ustanovení § 24 ods. 3 zákona vyplýva, že úroky z dlhopisov tam adresne nie sú uvedené. Svojím ekonomickým obsahom je však blízke ustanovenie § 24 ods. 3 písm. k) zákona – úroky z úverov a pôžičiek od nebankových subjektov. Po posúdení ustanovenia § 24 ods. 3 písm. k) zákona zastávame názor, že úroky z dlhopisov tam nepatria, lebo: ¨ úver je špecifický právny vzťah upravený pre použitie najmä v prípade bánk (§ 497 Obchodného zákonníka), ¨ pôžička je špecifický právny vzťah upravený pre všeobecné použitie (§ 657 Občianskeho zákonníka).

Popritom je emisia dlhopisov ďalším samostatným právnym titulom upraveným v samostatných predpisoch, najmä zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov a zákonom č.600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Z ekonomického hľadiska je úver, pôžička aj dlhopis nástrojom na získanie finančných prostriedkov, teda vykazujú tento spoločný ekonomický znak. Z právneho hľadiska, ktorý považujeme za rozhodujúci, však tieto tituly (úrok, pôžička, dlhopis) nemožno zamieňať. Podporným dôkazom o tom je aj ustanovenie § 25 ods. 1 písm. w) zákona – tu sú rovnocenne popri úveroch a pôžičkách uvedené aj dlhopisy – ak by dlhopisy boli titulom, ktorý má patriť pod úvery a pôžičky, potom by neboli dlhopisy uvedené samostatne a rovnocenne popri nich. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že od tohto ustanovenia zákona je zavedená legislatívna skratka „úvery a pôžičky“, ktorej obsahom sú aj dlhopisy. Na základe uvedeného zastávame názor, že úrok z dlhopisov je daňovým nákladom emitenta po jeho správnom zaúčtovaní bez podmienky jeho zaplatenia. Ing. Vladimír Pastierik

HZ Prievidza, s. r. o.