|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Je chybou, že lesy chcú mať za drevo zaplatené?Spracovateľom ide o využitie prebytkov Domáci priemysel je podľa ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša konečným odvetvím, ktoré má čo povedať do zhodnotenia drevnej suroviny. Program rozvoja do roku 2005 predpokladá zvýšenie ťažby dreva na vyše šesť milión metrov kubických a na tomto objeme by mal participovať predovšetkým domáci priemysel. Spracovateľské závody sú však silne podkapitalizované a dodávatelia suroviny majú výhrady aj k tomu, že v niektorých fabrikách pretrvávajú nevyjasnené vlastnícke vzťahy. Tie sú prekážkou pri uzatváraní odberateľsko-dodávateľských zmlúv. Ako sa o tom vyjadril nedávno minister Koncoš, za tejto situácie nezávidí tým, ktorí majú v lesnom hospodárstve na starosti obchod s drevom, pretože nie sú plne garantované platby za dodávky suroviny. Drevárske spoločnosti podľa neho prešli transformáciou, ale nie najšťastnejšou. Ministerstvo má záujem na rozšírení spracovateľských kapacít, ktoré však nemajú byť náhradou existujúcich, ale majú poslúžiť na spracovanie menej hodnotného a prebytkového bukového dreva. Hovorí sa napríklad o položení základov novej celulózky, ako aj o spracovaní tvrdého dreva na polotovary v oblasti Malaciek. Vraj má ísť o najväčší závod vo svete zameraný na výrobu korpusov na kuchynské linky. Lesy SR, š.p., Banská Bystrica ponúknu tohto roku necelé tri milióny metrov kubických dreva. Tlaky domácich spracovateľov sú na predlžovanie lehôt splatnosti za dodanú hmotu, kým zahraniční obchodníci sú schopní zaplatiť aj na štvrťrok dopredu. Aj napriek tomu nemieni podnik vyviezť viac ako 10 percent suroviny a aj v rámci tohto objemu 95 percent bude tvoriť surovina, ktorú lesníci nevedia doma predať. Ide najmä o vlákninu listnáčov, ako je agát a hrab, ktoré okrem Severoslovenských celulózok v Ružomberku nikto nespracúva. Generálny riaditeľ Lesov SR Ing. Blažej Možucha je toho názoru, že v domácom prostredí sa ťažko obchoduje najmä s väčšími odberateľmi, z ktorých mnohí sú v konkurze. Potvrdil, že obchod s drevom je veľmi komplikovaný a je rizikom, ak lesy budú 90 percent produkcie dodávať na domáci trh. Vzájomné vzťahy sú schopné riešiť aj kapitalizáciou pohľadávok, avšak tento postup je ťažko uplatniteľný tam, kde sú firmy zadlžené aj voči iným subjektom. Producentom dreva by bolo výhodné napríklad vstúpiť do momentálne odstaveného drevokombinátu v Polomke, pretože by ušetrili náklady na dopravu dreva do vzdialenejších regiónov. Obchodné vzťahy na domácom trhu sa však v tomto roku v obchode s drevom čiastočne zlepšili. Producenti uspokojili všetkých odberateľov, ktorí sú schopní zaplatiť, štátne lesy sa však na zásobovaní drevom na Slovensku podieľajú len niečo viac ako 50 percentami a zvyšok dodávajú neštátne subjekty. Skúsenosti pritom ukazujú, že súkromní vlastníci sa správajú predovšetkým trhovo a sú viac orientovaní na export. Program Drevo surovina 21. storočia v súvislosti s rozšírením drevnej základne uvažuje aj o zalesnení nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy a o tzv. energetických lesoch. Z hľadiska plnenia verejnoprospešných funkcií je žiaduce, aby dotácie štátneho rozpočtu pre štátny fond zveľaďovania lesa sa ročne pohybovali na úrovni 1,1 - 1,2 mld. Sk. Súčasný objem však tvorí len jednu tretinu expertízne vyčíslenej potreby a nezodpovedá potrebám lesníkov, ochrany a zveľaďovania lesa. Dá sa pritom očakávať, že poľnohospodári, ktorí nebudú mať na nákup dobytka, sa budú postupne zbavovať okrajových plôch s možnosťou ich zalesniť. Bez podpory štátu však žiaden vlastník k tomu neprikročí. V súčasnosti je na Slovensku poľnohospodársky nevyužívaných 100- až 108-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a zalesňovanie bude zrejme možné aj za podpory programu Sapard. Peter Farárik |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |