|
|
||||||||||||||||
| Streda 3.Mája 2000 | |||||||||||||||||
U seba začnime s nápravouHľadať doma či v zahraničí? Veľmi často opomínaným faktom v ekonomike cestovného ruchu je význam postavenia domáceho cestovného ruchu. Ten spolu s turistikou zo susedných štátov tvorí základ bohatstva odboru. Ak budeme mať doma pekne, môžeme si pozvať k sebe hostí, a to platí práve na cestovný ruch. Navštívi nás len ten, kto bude dostatočne motivovaný príťažlivosťou ponuky Slovenska. Stav zanedbanej materiálno-technickej základne cestovného ruchu je nám známy natoľko, že mnohí sú presvedčení o nevyhnutnej potrebe zahraničných investícií do tohto odboru. Lenže tieto neprichádzajú. Už začiatkom deväťdesiatych rokov bolo jasné, že v oblasti hotelierstva majú zahraniční partneri z odboru záujem jedine o marketingové a manažérske riadenie, prípadne o rozšírenie zariadení rýchleho občerstvenia amerického typu. Túžobné sny o zahraničných investíciách by sme mali prehodnotiť analýzou projektov v iných krajinách. Napríklad Austrália v snahe spopularizovať morské pobrežie doslova vypredala na dlhé roky pásy pobrežia japonským spoločnostiam, ktoré investovali do výstavby hotelov a infraštruktúry, pričom dovolenkujúcich turistov vrátane množstva importovaných potravín vozia japonské spoločnosti a cestovné kancelárie. Tie spolu s leteckými dopravcami sú prvé, ktoré si odhryznú z koláča plateného dovolenkujúcim turistom. Na tanieri pre Austráliu zostane toľko, koľko sa sluší v rámci etiky podnikania. Ak sa zamyslíme nad potrebami investícií prezentovanej v zahraničí spoločnosťou Snazir, možno zistíme, že naše predstavy o zahraničných investíciách patria do oblasti snenia. Každý súdny človek musí začať pochybovať o stave a úrovni nášho územného plánovania a o tom, či sa nám skutočne jedná o vytvorenie lepších podmienok na podnikanie v cestovnom ruchu. Štatistické zisťovania, aj keď v tomto prípade vykonávané výberovým spôsobom, dokumentujú pokles priemerných výdavkov zahraničných turistov. Znamená to, že k nám prichádza čoraz menej solventnejšej klientely. Kto by mal chuť nechať sa doslova okrádať v cudzej krajine pri pobyte, od ktorého neočakáva nič iného ako relax. Duálnou cenovou politikou sme znevážili zahraničného hosťa. Dvojité ceny sa týkali nielen ubytovania, ale aj vstupného do múzeí, jaskýň a divadla a šikovnejší čašník ich dokázal zaúčtovať každému hosťovi, ktorý nehovoril po slovensky. Vývojové trendy sa zmenili našim pričinením. Dnes je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Treba zodpovedne pristúpiť k riešeniu negatív a zhodnotiť možnosti rozvoja odvetvia, ktoré môže zohrať jedinečnú úlohu v procese transformácie našej ekonomiky. Rudolfa Vallová |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |