Surrealizmus a Toyen
V stredoeurópskom kultúrnom regióne patrí vždy k lákadlám výstava, ktorej rozsah a dosah prekračuje hranice tejto oblasti a približuje osobnosti, ktoré spolu vytvárali a formovali vývoj umenia vo svojom období. Najnovším príkladom je pražská výstava v Galérii hlavného mesta Prahy, venovaná tvorbe a životu maliarky Toyen (Praha 1902 - Paríž 1980), ktorá z hľadiska umeleckého, osobného i politického patrila k najslobodnejším osobnostiam 20. storočia. Maliarka, pôvodom z Česka, odmietla svoje civilné meno, zrušila všetky rodinné väzby, nahradila ich priateľstvom so spriaznenými básnikmi, maliarmi a jej tvorba vzbudila obdiv a ohlas v umeleckom svete. Jej maliarske a grafické dielo je rozptýlené po celom svete, či už vo vlastníctve súkromných zberateľov alebo rôznych štátnych inštitúcií, ktoré sa v podstatnej časti podarilo autorom výstavy zapožičať. Umelecké začiatky Toyen siahajú do roku 1923, keď sa pripojila k avantgardnému českému združeniu Devětsil. Zlom nastáva v roku 1925 odchodom do Paríža, kde iniciovala vlastný umelecký smer - artificielizmus, predstavujúci originálnu alternatívu k surrealizmu a abstrakcii. Na konci 20. rokov sa vrátila do Prahy a jej tvorba sa začala zbližovať so surrealizmom, čo vyústilo do založenia Skupiny surrealistov v ČSR. Stretnutie s André Bretonom znamenalo nielen nadviazanie celoživotného priateľstva, ale aj jej prienik na medzinárodnú surrealistickú scénu. Tieto kontakty radikálne prerušila okupácia Československa, no koniec vojny priniesol len dočasnú umeleckú slobodu a v predtuche komunistického prevratu Toyen v roku 1947 definitívne opustila Československo a usadila sa v Paríži. Tu v spolupráci s Bretonom, Perétom i mladšími autormi, ako napr. Annie Le Brunová, sa zúčastňovala až do konca života surrealistických aktivít a výstav. Súčasná výstava v Prahe je vôbec prvou retrospektívou Toyen v Česku a predstavuje ju v celej šírke ako maliarku, grafičku, ilustrátorku, surrealistických kníh, ako osobnosť, ktorej právom patrí jedinečné miesto v dejinách moderného umenia. Boris Chmel
|
