![]() |
|
||||||||||||||||
Utorok 30.Mája 2000 |
|
![]() |
![]() |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kostolné Kračany a podnikateliaZ akých zdrojov žijú malé obce na Žitnom ostrove? Na Žitnom ostrove existuje viacero administratívne samostatných obcí s veľmi podobnými a starými názvami. Ich samosprávy si ctia svoju históriu a niektorým sa podarilo zachovať do dnešných dní niekoľko storočí staré historické názvy. K takýmto obciam patria obce v Dunajskostredskom okrese, ktoré sa po prvý raz vyskytli v latinsky písanej podobe Carcha, potom po stáročia sa vyslovovali ako Karča. Prvá písomná zmienka pochádza z dokumentu kráľa Ondreja druhého z roku 1215. Obec Kostolné Kračany predstavuje šesť malých osád z dvanástich Kračian - Amadeho, Kynceľove, Moravské, Pinkove, Šipošovské a Kostolné Kračany. Štyri zo šiestich osád dostali svoj rozlišovací prívlastok po niekdajších zemepánoch a vlastníkoch týchto dedín. Význam slova karča podľa názoru jazykovedcov má pôvod v starej turečtine a znamená menší opevnený dvor. Úradné noviny Bratislavskej župy ešte v roku 1922 písali názvy týchto obcí v pôvodnom historickom znení, iba v slovenskej abecede. Neskôr sa premenovali v druhom názve na slovenskejšie znejúce Korčany a v roku 1948 na Kračany. Z čoho žili a z čoho žijú Úrodná zem a pomerne priaznivé klimatické podmienky predurčovali aj spôsob obživy. Bolo to predovšetkým poľnohospodárstvo, ktoré sa pravda nevyužívalo tak intenzívne ako v posledných desaťročiach. Usadlosti - kúrie sa rozprestierali na desiatkach hektárov, ktoré štyri - päť rodín nedokázalo každý rok obrobiť. Vyskytli sa aj obdobia, keď predtým osídlená usadlosť na niekoľko desaťročí sa stala neobývanou. Ba čo viac, v jednom dokumente z roku 1213 môžeme čítať aj o tom, že obyvatelia jednej osady cestou súbojov medzi niektorými šľachticmi si získali späť svoje pozemky obsadené susediacimi rodmi. To všetko sa odohrávalo v rokoch 1215 - 1358. Podobne početné boli aj dodnes známe názvy osád - obcí na tomto území s názvami Potoň. Navštívili sme jednu z týchto historicky starých obcí s úmyslom zistiť, skutočne z čoho a ako žijú v súčasnosti. Ročný rozpočet obce Kostolné Kračany je tri milióny sto- až dvestotisíc korún, podľa toho, koľko dostane obec zo štátneho rozpočtu a daňového úradu a podľa toho, koľko sa podarí ťvybraťŤ na dani z pozemkov a dani z nehnuteľností, hovorí starosta obce Kostolné Kračany Ladislav Gódány. Z dane z nehnuteľností sa nazbiera asi milión korún. V júni začneme so stavbou vodovodov, dostali sme dotáciu od ministerstva pôdohospodárstva. Väčšina dedín Žitného ostrova má verejný vodovod. Teraz v rámci programu ISPA - ak sa nám podarí získať financie, by sme mali začať so stavbou kanalizačnej siete. Na tento účel by celý Žitný ostrov potreboval miliardu sedemsto miliónov korún. V Kračanoch z tejto veľkej sumy by sme mali preinvestovať 50 - 60 miliónov korún. Pýtali ste sa, z čoho žijú obyvatelia. Každý si pomáha, ako vie. Prácu si cenia, lebo je vzácna. Družstvo ešte, chvalabohu, stále funguje. Práca je vzácna Na ploche 1200 hektárov pracuje približne 80 až 100 ľudí. Vo vinohrade, v záhradníctve, v pridruženej výrobe. Pridružená výroba vyrába kovový záhradný nábytok pre nemecké reštaurácie, pivovary a podobne. Za rok táto kovovýroba vyprodukuje asi 40 miliónov korún. Máme tu aj súkromné výrobné firmy, zamestnávajúce asi dvadsať pracovníkov, ale aj menšie s dvoma-tromi pracovníkmi, pokračuje starosta. Jedna z takýchto firiem, na ktorú je starosta pyšný, vyrába pre nemecké automobilky. Konateľ Združenia pre zámočnícke práce Tibor Zsemlye hovorí, že túto firmu majú štyria bratia ako spoluvlastníci. Pred založením pracovali všetci štyria v Bratislave ako opravári-údržbári. Keď stratili prácu, museli sa rozhodnúť. Poskladali peniaze, z jednej rozpadajúcej sa firmy zobrali výrobný program, ale to hlavné vybavili sami. Vyrábajú kovové prepravné palety pre nemecké automobilky. (Tie palety sa vôbec nepodobajú dreveným paletám EUR). Palety z kovu sú masívne a pritom precízne. Jedny z nich slúžia napríklad na uloženie šiestich motorov BMW. Robia aj pre firmu Opel, pre model Opel Corsa slúžia palety, v ktorých sa prepravujú blatníky. Cieľ je niekde v Rakúsku alebo aj v Španielsku. Pracovníci tu zarobia asi 10-tisíc korún (sústružníci), vodič vysokozdvižného vozíka 9-tisíc, zvárači o niečo viac. Teraz majú trinásť stálych robotníkov a ako v takýchto firmách býva zvykom, nie sú vôbec problémy s disciplínou. Stolárska dielňa, na ktorú sa dá spoľahnúť, je v Moravských Kračanoch. Konateľ a stolár v jednej osobe pán Štefan Nagy porozprával, že začali už v 1988. roku bratia - dvaja stolári. Od roku 1990 prijali zamestnancov a do dnešného dňa rozšírili počty zamestnancov až na dvadsať. V tom už majú aj upratovačku a kuriča. V doterajšej svojej histórii výroby uskutočnili aj väčšie dodávky, napríklad do hotelov Devín a Dukla v Bratislave. Boli to vnútorné zariadenia, obloženia stien, barové pulty. Teraz vyrábajú kuchynský nábytok takmer výlučne na osobné objednávky. Chcú si otvoriť vzorkovňu priamo tu v Moravských Kračanoch, dva tri kilometre od Dunajskej Stredy. Stolári u nich pri osemhodinovom pracovnom čase zarobia netto od 6- do 9-tisíc korún. Je čoraz väčším problémom zabezpečiť prácu - objednávky pre toľko pracovníkov, keď nemajú napojenie na niektorý veľkoobchod. Starosta obce Kostolné Kračany, ktorý mi robil sprievodcu, nie je úradníkom, snaží sa zžiť s problémami obyvateľov, ale aj so starosťami malých firiem, s problémami, ktoré trápia vedenie družstva. V jeho kancelárii som si nechtiac vypočul asi tri telefonické rozhovory, ktoré sa točili okolo peňazí. Ak niekto je schopný priniesť peniaze do obce v podobe investície, vytvoriť pracovné príležitosti, alebo zúčastniť sa na niektorom z projektov ISPA 2000, bude vítaný. Tie lákavé sumy, o ktorých sa rokuje v rámci spádových oblastí projektu ISPA Žitný ostrov, musia byť doplnené jednou štvrtinou zo Slovenska. Ivan Klačanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |