|
|
||||||||||||||||
| Utorok 30.Mája 2000 | |||||||||||||||||
Prvý program rozvojaPrečo má Nitra pred ostatnými náskok? V navrhovanej Koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy sa predpokladá, že s presunom kompetencií dôjde aj k finančnému osamostatneniu miestnej samosprávy a samosprávy vyšších územných celkov, ktoré by sa mali podieľať na tvorbe hrubého domáceho produktu, mali by byť zamestnávateľom aj investorom, čím budú výrazne ovplyvňovať rozvoj a životnú úroveň v regiónoch. Základným predpokladom na to, aby sa tieto plány mohli stať realitou, je existencia východiskového dokumentu šitého na mieru konkrétneho regiónu, v ktorom budú jasne koncipované regionálne záujmy vyplývajúce z jeho daností a požiadaviek. Pred niekoľkými dňami bol takýto dokument, ako prvý na Slovensku, predstavený odbornej verejnosti v Nitre. Na vypracovaní súhrnu opatrení, smerovaní a zásad regionálneho rozvoja v Nitrianskom kraji sa podieľalo niekoľko desiatok odborníkov z päťdesiatich šiestich inštitúcií, ktorí na projekte pracovali tri mesiace v piatich pracovných skupinách. Výsledkom ich práce je Regionálny operačný plán (ROP) Nitrianskeho kraja na roky 2000 až 2006. Podľa koordinátora a zostavovateľa ROP Daniela Balka, vedúceho Odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov na Krajskom úrade v Nitre, vznik tohto dokumentu podnietila skutočnosť, že ...až doteraz neexistovala nijaká súhrnná predstava toho, aké problémy Nitriansky kraj vlastne má, ktoré prevažujú a aké sú možnosti ich riešenia. Reálna a ucelená koncepcia regionálneho rozvoja neexistovala. Takže vypracovanie Regionálneho operačného plánu bola vlastne snaha o systémovosť a o vytvorenie základných predpokladov pre fungujúcu regionálnu politiku. Okrem toho sme chceli vypracovať plán týkajúci sa všetkých obyvateľov a inštitúcií kraja, na čo bolo potrebné zapojiť do práce široké spektrum odborníkov, aby bolo možné dosiahnuť súlad čo najväčšieho počtu inštitúcií. Pri koordinácii spolupráce medzi inštitúciami bola veľmi dôležitá politická podpora, ktorú mali autori zo strany prednostu krajského úradu. Druhým predpokladom na zapojenie inštitúcií do spolupráce bola skutočnosť, že šlo o niečo úplne nové, čo mnohí chápali ako výzvu. Ako D. Balko ďalej uviedol: Hlavnou motiváciou na vypracovanie projektu bolo úsilie o zmenu postavenia Nitrianskeho kraja, ktorý sa napriek svojej dobrej polohe i potenciálnym možnostiam nachádza na siedmom, čiže predposlednom mieste v ekonomickej sile krajov a na šiestom mieste v pomere priamych zahraničných investícií na obyvateľa. Na otázku, či skutočnosť, že Nitriansky kraj má ako prvý vypracovaný Regionálny operačný plán ovplyvní jeho šance na získanie financií zo štátnych, prípadne európskych fondov, D. Balko odpovedal: Keď komisári Európskej únie zverejňovali svoje výhrady k Slovensku, bola medzi nimi aj kritika silne centralizovanej ekonomiky, čo spôsobovalo nerovnomerný sociálno-ekonomický rozvoj. Preto bola vznesená požiadavka vytvorenia autonómnych regiónov a v Nitrianskom kraji sa vypracovaním ROP spravil prvý krok k vybudovaniu regiónu, ktorý bude schopný samostatne a vo vzájomnej súčinnosti všetkých významných regionálnych inštitúcií riešiť svoje problémy. Súčasťou ROP je aj prehľadný katalóg regionálnych projektov, čo umožňuje štátnym i mimovládnym fondom a rôznym organizáciám získať dokonalý prehľad o projektoch, ich autoroch, náplni a finančnej náročnosti. Vďaka tomu bude možné efektívne presmerovať tok financií a koordinovať realizáciu projektov tak, aby sa ich efekt znásoboval, aby šli v súlade s inými projektmi, jednoducho, aby boli súčasťou ucelenej koncepcie rozvoj nášho kraja. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je v záujme každého, kto chce v Nitrianskom kraji realizovať nejaký projekt, aby sa s ROP dôkladne oboznámil. Okrem toho, že operačný plán môže byť pomôckou pri vypracúvaní a formulovaní projektu, je zároveň aj základnou a súhrnnou koncepciou rozvoja nášho regiónu a pri rozhodovaní o financovaní projektov z neho budú vychádzať všetky inštitúcie. To znamená, že šancu na úspech budú mať iba tie projekty, ktoré budú v súlade s ROP. Na túto otázku dal odpoveď aj riaditeľ Odboru rozvoja regiónov úradu vlády a tajomník Rady vlády pre regionálnu politiku Jozef Berényi, z ktorého prejavu vyplynulo, že Nitriansky kraj bude oproti iným (regiónom) vo výhode vďaka vypracovanému operačnému plánu, pretože na prípadnú ponuku financií zo štátnych fondov alebo podporných fondov EÚ bude môcť okamžite reagovať pripravenými projektmi, ktorých je v prílohe ROP takmer šesťsto. Na otázku, či nehrozí, že Regionálny operačný plán zostane vďaka nedostatku financií iba neuskutočniteľnou víziou, D. Balko odpovedal: Vypracovaný projekt má už v názve, že je operačný, čo znamená, že nejde iba o súhrn všeobecných téz o regionálnom rozvoji, ale o zbierku konkrétnych úloh, ktoré treba prioritne realizovať. Celý ROP obsahuje dvadsaťjeden opatrení a priorít rozčlenených do piatich pracovných skupín. V nich sa nachádzajú najdôležitejšie údaje o ľudských zdrojoch, priemysle a hospodárstve, poľnohospodárstve a vidieku, infraštruktúre a životnom prostredí a o medzinárodnej spolupráci. Každé opatrenie obsahuje podrobnú charakteristiku, ciele, vhodné aktivity na ich dosiahnutie, predpokladané výstupy, dosahy na ekonomiku a definovanie problémov, ktoré by realizáciu opatrenia mohli ohroziť. Okrem toho operačný plán obsahuje aj kapitolu, ktorá sa financovaním realizácie a implementácie ROP podrobne zaoberá. Pri realizácii a financovaní projektov chceme využívať úverové zdroje z komerčných bánk, financie zo štátnych fondov a z podporných fondov EÚ. O mesiac by sa malo uskutočniť prvé stretnutie s predstaviteľmi bankových inštitúcií, štátnych fondov a podporných fondov EÚ SAPARD, ISPA a PHARE CBS, na ktorom ich chceme podrobne zoznámiť s ROP a prediskutovať možnosti spolupráce. Prostriedky z EÚ by mali byť využité na financovanie inštitucionálneho zabezpečenia regionálneho rozvoja, konkrétne na chod Regionálnych rozvojových agentúr. Regionálny operačný plán obsahuje množstvo opatrení. Za najdôležitejšie považuje D. Balko tie, ktoré zabezpečia efektivitu vynaložených prostriedkov. Ako príklad uviedol opatrenie na klasifikáciu životaschopných podnikov. Na Slovensku stále opakujeme tú istú chybu. Z toho mála financií, ktoré tu máme, veľkoryso financujeme stratové podniky s nejasnými majetkovými pomermi, bez jasnej koncepcie rozvoja či reštrukturalizácie. Umelo sa udržujú pri živote, čo často prispieva k ich ďalšiemu úspešnému tunelovaniu. Preto budeme požadovať od každého podniku a inštitúcie, ktoré sa budú uchádzať o finančnú podporu alebo o akékoľvek zvýhodnenie, aby prešli auditom, v ktorom budú vedieť jasne preukázať majetkové pomery, ale aj reálne zhodnotiť efektivitu dotácie alebo nefinančnej podpory. (piv) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |