Decentralizácia ako cieľ či decentralizácia ako cesta? Záver mája je v reforme verejnej správy aktuálny najmä pre dve úlohy z aprílového uznesenia vlády - predložiť na rokovanie vlády alternatívny návrh usporiadania samosprávy vyšších územných celkov a alternatívny návrh usporiadania miestnej štátnej správy a spracovať návrh medziobecnej spolupráce a z nej odvodených vzťahov v jednotlivých rezortoch (vnútra, školstva, kultúry, práce, hospodárstva, dopravy, regionálneho rozvoja atď.) Zdanie možno klame, ale v oboch oblastiach akoby vládlo ticho. Na stredajšom rokovaní vlády sa s najväčšou pravdepodobnosťou neobjaví ani jedna z tém; azda sa tak udeje začiatkom júna. Z kuloárových informácií pritom možno tušiť najväčšmi azda ďalšie diskusie či názorové nezhody... Koncom júna sú pritom ohraničené už ďalšie úlohy napríklad zladiť koncepciu decentralizácie a východiská financovania, predložiť prehľad celkových výdavkov na reformu, spracovať koncepciu kontroly a návrh na riešenie problematiky správneho súdnictva a spracovať legislatívne zámery zákonov o samospráve vyšších územných celkov, o voľbách do jej orgánov a o správnom územnom usporiadaní SR. ZMOS osobitne zaujíma prvá z úloh financovanie, pričom v uplynulých dňoch sa zrodil návrh na začlenenie samosprávy do systému štátnej pokladnice, ktorý je v rozpore s proklamovaným zámerom decentralizácie. Posledné rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody (26. mája t. r.) a podoba prerokúvaného materiálu MF SR Stratégia budovania systému štátnej pokladnice do roku 2002 obavy iba potvrdili. MF SR predkladá návrh, aby do systému štátnej pokladnice boli zahrnuté finančné prostriedky samosprávy bez ohľadu na ich pôvod, t. j. bez ohľadu na to, či pochádzajú zo štátneho rozpočtu, alebo boli vytvorené hospodárením obcí s ich vlastným majetkom. To je jednak v protiklade s Ústavou SR, ktorá priznáva obciam právo na samostatné hospodárenie, a jednak v protiklade so zámerom vlády uplatňovať také financovanie činnosti územnej samosprávy, ktoré potvrdí jej samostatné postavenie a jej právo rozhodovať o finančných prostriedkoch. Ide o silný prvok centralizácie, pretože systém štátnej pokladnice oddeľuje zodpovednosť samosprávy za tvorbu jej zdrojov od zodpovednosti za ich realizáciu a túto zodpovednosť prenáša na centrálnu štátnu pokladnicu! Nuž dosť nečakaný príspevok k potrebe decentralizácie. Na opis situácie sa nehodí azda nič väčšmi ako porekadlo o pravej a ľavej ruke... Poslanec NR SR Ladislav Orosz avizoval v minulých dňoch začiatok práce skupiny poslancov na problematike volebných zákonov, a to nielen do zákonodarného zboru, ale aj do samosprávy vyšších územných celkov a do samosprávy obcí. Územnú samosprávu zaujíma na prvom mieste volebný systém, na základe ktorého sa kreujú jej orgány; má však poznatky aj o voľbách do NR SR. Jedným z najvážnejších nedostatkov súčasného stavu je absencia prepojenia poslancov zákonodarného zboru a konkrétnej časti územia. Tú možno naozaj efektívne dosiahnuť tak, aby poslanci trvalo žili na území, ktoré reprezentujú. S ohlasovanou reformou verejnej správy zrejme vznikne otázka ochrany záujmov regiónov. Volebný systém do orgánov samosprávy obcí ostal napriek niekoľkým pokusom väčšinový, s oddelenou priamou voľbou starostu a zastupiteľstva. Samospráva má záujem zachovať ho v nezmenenej podobe, pretože uprednostňuje voľby osobností, kde v popredí nie je príslušnosť k politickému subjektu. Verejný život na Slovensku je mimoriadne spolitizovaný a zmena väčšinového na pomerný volebný systém by na miestnej úrovni k negatívnej tendencii ešte viac prispela. Podobný je postoj územnej samosprávy i k voľbám do samosprávy vyšších územných celkov. Asi len ťažko možno očakávať, aby politické subjekty, nazerajúce na krajinu najmä cez prizmu ich vlastného mocenského postavenia, vkladali svoju energiu do boja za väčšinový volebný systém. S najväčšou pravdepodobnosťou budeme svedkami horúčkovitého zhľadúvania argumentov proti nemu, a to aj za cenu zámeny problémov. Ani ďalšie úlohy z aprílového uznesenia vlády sa nebudú realizovať zrejme bez problémov a rozporných prístupov k nim, a tak sa po krátkom útlme môžeme opäť tešiť na horúce leto. Oľga Gáfriková
|
PočasieBudú prevládať intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti. Zväčša pozitívny je vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k zvýšeniu krvného tlaku.Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia. Častejší môže byť výskyt ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho aj dýchacieho systému. Znížiť sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia sa.(zč)Dnes bude prevažne polojasno, na severe pri zväčšenej oblačnosti miestami prehánky, inde zrážky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 17 až 21, na severe miestami 15 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 6 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5 m/s.V stredu veľká oblačnosť a na väčšine územia dážď, popoludní na západe zmenšovanie oblačnosti. Vo štvrtok polooblačno, na severe a východe oblačno a ojedinele prehánky. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota 13 až 18, vo štvrtok na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 4.58 a zapadne o 20.41 hod.| Amsterdam | polojasno | 15 |
| Atény | malá oblačnosť | 29 |
| Belehrad | polooblačno | 18 |
| Berlín | dážď | 11 |
| Bratislava | polooblačno | 18 |
| Brusel | polojasno | 17 |
| Budapešť | polojasno | 19 |
| Bukurešť | dážď | 24 |
| Frankfurt | dážď | 15 |
| Helsinki | oblačno | 22 |
| Istanbul | oblačno | 25 |
| Kodaň | prehánky | 11 |
| Kyjev | dážď | 19 |
| Lisabon | jasno | 25 |
| Londýn | dážď | 15 |
| Madrid | jasno | 28 |
| Miláno | oblačno | 20 |
| Moskva | oblačno | 24 |
| Oslo | zamračené | 12 |
| Paríž | dážď | 14 |
| Praha | polooblačno | 15 |
| Rím | polooblačno | 29 |
| Sofia | polooblačno | 17 |
| Štokholm | dážď | 14 |
| Varšava | dážď | 12 |
| Viedeň | dážď | 18 |
| Záhreb | zamračené | 17 |
| Ženeva | dážď | 17 |
Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 28. 5. 2000: Bratislava 99,38, Sliač 97,51, Košice 98,59, Poprad 93,27. .
|
|
|
