Garantovať musí ekonomika
Prečo Združenie miest a obcí protestuje proti novele zákona o zamestnanosti Minulý týždeň sa Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) obrátilo na prezidenta SR so žiadosťou, aby Národnej rade SR vrátil novelu zákona o zamestnanosti a doplnok zákona o štátnom rozpočte na rok 2000, týkajúce sa problematiky verejnoprospešných prác (VPP). Čo viedlo ZMOS k tomuto postupu - o tom sme sa zhovárali s podpredsedom združenia Dušanom Šimkom. - Je to vcelku jednoduché: bol to zásadný nesúhlas s novelou, ktorú NR SR schválila ako návrh skupiny poslancov 12. mája t. r. Nová právna úprava umožňuje obciam vytvárať verejnoprospešné pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných len na neurčitý čas, čo znamená, že v prípade ich zrušenia musí obec ako zamestnávateľ vyplatiť zamestnancom odstupné. Obce, najmä menšie, vôbec nemajú príslušnú finančnú rezervu. Problematické je aj to, že dotácia zo štátneho rozpočtu na takéto pracovné miesto má predstavovať len 75 percent. Novela zákona sa vzťahuje len na rok 2000 a dotácia by mala mať výšku 2,3 mld. korún. Podľa ZMOS je takto formulovaný zákon v praxi nerealizovateľný. Spomínate štátny rozpočet, ale v minulosti sa vytváranie verejnoprospešných pracovných miest hradilo z rozpočtu Národného úradu práce. Prečo došlo k zmene? - Národný úrad práce sa dostal do problémov a prakticky nemá prostriedky na vytváranie takýchto pracovných miest. Problémy sa začali prejavovať a vytváranie VPP viazlo už v roku 1998; v minulom roku nezískali mestá a obce na ich vytváranie absolútne nijaké prostriedky. Návrh financovania z dávok sociálnej pomoci je kompromisom, ktorý by (avšak pri lepšej formulácii novely) mohol preklenúť rozpor medzi tým, že stovky ľudí sú nezamestnané, štát im vypláca finančné prostriedky, a pritom je v mestách a obciach množstvo práce, ktorú nemá kto urobiť, resp. na vykonanie ktorej obce a mestá nemajú dosť prostriedkov. Podľa našich skúseností by mnohí nezamestnaní boli ochotní pracovať. V predchádzajúcom období sa verejnoprospešné miesta vytvárali na dobu určitú a úrady práce hradili celú výšku odmeny tým, ktorí ich vykonávali. Nepokúsili ste sa tento spôsob zachovať? - Samozrejme, že áno, pretože to bola všestranne výhodná forma. Keďže realita rozpočtu NÚP dospela do súčasného stavu, ZMOS prijalo napokon myšlienku financovania z dávok sociálnej pomoci. V tomto zmysle sme spolupracovali aj s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Návrh ministerstva predpokladal vytváranie verejnoprospešných miest pre dlhodobo nezamestnaných na dobu určitú, pričom dotácie zo štátneho rozpočtu na takto vytvorené pracovné miesto v obciach do 3000 obyvateľov mali predstavovať 100 percent a nad 3000 obyvateľov 75 percent. Schválená bola však novela iného znenia, aj keď finančné riešenie je takisto viazané na dávky sociálnej pomoci. Čo je podľa ZMOS ešte nedostatkom schválenej novely zákona o zamestnanosti? - V zákone chýba napríklad mechanizmus, podľa ktorého by sa mali výdavky štátneho rozpočtu rozdeliť do rozpočtov obcí a vyžiadal by si, aj podľa stanoviska odboru štátneho rozpočtu MF SR v súvislosti s predpokladaným posilnením dotácie do rozpočtov obcí na úkor dávok sociálnej pomoci, ďalšie vstupy do zákona o štátnom rozpočte na rok 2000. ZMOS najmä vzhľadom na mimoriadne zložitú finančnú situáciu malých obcí považuje za nepravdepodobné, aby zákon výraznejšie znížil percento nezamestnanosti na Slovensku. Poznáte aj pozadie schvaľovania novely, poznáte ostatné návrhy, konzultovali ich so ZMOS skupiny poslancov? - Schválenú novelu sme nepoznali, spolupracovali sme už so spomínaným ministerstvom a jeden z návrhov konzultoval so ZMOS poslanec Roman Kováč. Považujem však za veľmi zvláštne, že sa súbežne predkladajú štyri návrhy novely jedného zákona... Verejnoprospešné práce nie sú trvalým riešením problému nezamestnanosti. Garantom zamestnanosti napokon nemôže byť ani ministerstvo práce a sociálnych vecí - musia ním byť ekonomické rezorty, tie, ktoré sú zodpovedné za ekonomiku štátu. Napriek tomu boli VPP pre mestá a obce výraznou pomocou. Prečo? - Verejnoprospešné práce naozaj nie sú niečím, čo by spasilo naše nezamestnanostné prvenstvo v Európe. Boli a sú však krátkodobým prínosom, pretože v mestách a obciach je veľa sezónnej práce. Aj keď vždy boli iba príležitosťou na obmedzený čas, predsa len prispievali k tomu, aby nezamestnaní úplne nerezignovali na pracovné návyky, aby sa ich osobnosti úplne nedegradovali, aby sa pre nich nestalo plne samozrejmé poberať finančné príspevky za nečinnosť. Chcem pritom zdôrazniť, že VPP nie sú najmä spôsobom na financovanie úloh obcí, ako sa občas niekto mylne domnieva. Myslím si, že ten doterajší spôsob nestroskotal na tom, že by idea verejnoprospešných prác bola zlá (oceňovali ich nielen mestá a obce, ale aj iné subjekty), ale na nedostatku finančných zdrojov. Problémy nezamestnanosti v obciach sú hrozné pre nás to nie sú len štatistiky, ale osudy konkrétnych ľudí. Sú dokonca obce, v ktorých sa percento nezamestnanosti šplhá k číslu 70! Tam sa najväčšmi ukazuje, že zamestnanosť nemôže byť úlohou len ministerstva, len obcí, len Národného úradu práce ale všetkých, celej spoločnosti, musí to byť národný program. Ináč nemáme šancu z tohto problému vybŕdnuť. Ako môžu mestá a obce prispieť k efektívnejšiemu riešeniu problémov nezamestnanosti, prípadne k potláčaniu tzv. čiernej práce? - Možno sa budete čudovať mojej odpovedi ale najmä teoreticky. Teoreticky preto, lebo mestá a obce vzhľadom na ochranu osobných údajov občanov vôbec nemajú právo oficiálne získať zoznam nezamestnaných. A netreba si zakrývať oči predovšetkým medzi dlhodobo nezamestnanými je veľa takých, ktorí situáciu doslova zneužívajú. Podľa mňa je však pre mestá a obce nedôstojné, ak majú v tejto oblasti klesnúť do úlohy udavačov tých, ktorí pracujú načierno. Sprísniť by sa mali aj postihy pre zamestnávateľov, ktorí takúto prácu umožňujú. Občania by si postupne mali uvedomiť, že ak akceptujú takéto správanie sa ako niečo, nad čím možno prižmúriť oči, súhlasia v skutočnosti s tým, že ich niekto iný pred ich vlastnými očami okráda. A myslím si, že by sme mali meniť spoločenskú klímu v tom zmysle, aby sa zamestnávanie tohto druhu stalo neakceptovateľné. Na záver otázka, ktorá ostáva síce v rezorte práce a sociálnych vecí, ale týka sa iného problému: pripravované dva zákony o štátnej a verejnej službe, s ktorými ZMOS vyjadruje takisto nesúhlas. - Zastávame názor, že po prvé, by mal existovať iba jeden zákon, zahŕňajúci všetkých zamestnancov verejnej správy a po druhé, že by mal reagovať na situáciu po zavŕšení reformy verejnej správy v SR. Návrhy zákonov, ktoré akceptovala Legislatívna rada vlády SR, však aj jedno, aj druhé obchádzajú. K tej prvej podmienke chcem uviesť, že ak si odmyslíme napríklad Policajný zbor, príslušníkov Armády SR, sudcov a pod., ktorých postavenie je a bude aj naďalej upravené samostatnými zákonmi, štátna služba sa zredukuje na pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy, krajských a okresných úradov. Všetci ostatní vrátane učiteľov, pracovníkov územnej samosprávy atď. by boli zahrnutí do zákona o verejnej službe. Otázka však znie: Budú pracovníci ministerstiev verejnejší ako pracovníci územnej samosprávy? K druhej podmienke považujem za podstatné uviesť toľko, že reforma verejnej správy bude znamenať rozsiahle a systémové zmeny v rozsahu kompetencií, právomocí, zodpovednosti. V súvislosti s tým sa zmení aj obsadenie všetkých orgánov verejnej správy. Ak budú zúžené kompetencie úradov štátnej správy, je asi nelogické, aby tam ostávali všetci pracovníci. Takže druhá otázka znie: Má zmysel fixovať stav tesne pred zmenami? To sú veľmi stručne dôvody, pre ktoré bude ZMOS ešte aj pri poslednej možnosti prerokúvaní vo vláde a NR SR presadzovať svoje postoje. Pripravila Jana Pavlíková
|
PočasieBudú prevládať intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti. Zväčša pozitívny je vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k zvýšeniu krvného tlaku.Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia. Častejší môže byť výskyt ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho aj dýchacieho systému. Znížiť sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia sa.(zč)Dnes bude prevažne polojasno, na severe pri zväčšenej oblačnosti miestami prehánky, inde zrážky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 17 až 21, na severe miestami 15 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 6 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5 m/s.V stredu veľká oblačnosť a na väčšine územia dážď, popoludní na západe zmenšovanie oblačnosti. Vo štvrtok polooblačno, na severe a východe oblačno a ojedinele prehánky. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota 13 až 18, vo štvrtok na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 4.58 a zapadne o 20.41 hod.| Amsterdam | polojasno | 15 |
| Atény | malá oblačnosť | 29 |
| Belehrad | polooblačno | 18 |
| Berlín | dážď | 11 |
| Bratislava | polooblačno | 18 |
| Brusel | polojasno | 17 |
| Budapešť | polojasno | 19 |
| Bukurešť | dážď | 24 |
| Frankfurt | dážď | 15 |
| Helsinki | oblačno | 22 |
| Istanbul | oblačno | 25 |
| Kodaň | prehánky | 11 |
| Kyjev | dážď | 19 |
| Lisabon | jasno | 25 |
| Londýn | dážď | 15 |
| Madrid | jasno | 28 |
| Miláno | oblačno | 20 |
| Moskva | oblačno | 24 |
| Oslo | zamračené | 12 |
| Paríž | dážď | 14 |
| Praha | polooblačno | 15 |
| Rím | polooblačno | 29 |
| Sofia | polooblačno | 17 |
| Štokholm | dážď | 14 |
| Varšava | dážď | 12 |
| Viedeň | dážď | 18 |
| Záhreb | zamračené | 17 |
| Ženeva | dážď | 17 |
Odber plynuNa dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 28. 5. 2000: Bratislava 99,38, Sliač 97,51, Košice 98,59, Poprad 93,27. .
|
|
|
