S blížiacim sa koncom školského roka sa dá očakávať, že sa opäť v letných mesiacoch zvýši počet nezamestnaných. Podľa generálneho riaditeľa NÚP Jaroslava Šumného sa predpokladá, že zo 103-tisíc tohtoročných absolventov škôl až 55-tisíc zostane v evidencii nezamestnaných (53,4 %). Jeden liek na tento problém by bol. Čo keby sa upravilo ustanovenie § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov? Ide o to, aby sa tzv. posledné prázdniny, nielen po strednej, ale aj po vysokej škole považovali ešte za sústavnú prípravu na budúce povolanie (pod podmienkou, že dieťa už nevstúpilo do zamestnania, alebo nebolo zaradené do evidencie nezamestnaných). Tento stav platil do polovice roku 1998. Ak by tieto mesiace boli ešte považované za sústavnú prípravu na budúce povolanie, boli by aj absolventi vysokých škôl naďalej považovaní za vyživované osoby na daňové účely u rodičov, čiže by ešte bol nárok na prídavky na deti. Nemuseli by sa do siedmich dní po skončení štúdia evidovať ako nezamestnaní. Tvorcovia a schvaľovatelia zmeny zákona o prídavkoch na deti si pred dvoma rokmi neuvedomili, že ak vysokoškolák skončí vysokú školu, len potom si vo väčšine prípadov hľadá zamestnanie. Obyčajne do dvoch mesiacov si ho aj nájde. Rodičia jeho vyživovanie ešte tie dva-tri mesiace iste naďalej zvládnu. Je preto nelogické, že sa absolventi vysokých škôl, namiesto toho, aby si hľadali zamestnanie, musia ísť nahlásiť po skončení školy do siedmich dní na úrad práce. Zvyšuje sa umelo percento nezamestnanosti, počet poberateľov sociálnych dávok, čo určite štát stojí viac. To, že uvedená zmena zákona by síce znamenala určité prostriedky ešte na prídavky na deti (len v niektorých prípadoch) a zníženie príjmu štátneho rozpočtu z daní (u osôb, u ktorých by sa naďalej považovali ešte za vyživované osoby), by bolo iste menej ako výška podpôr, ktoré noví absolventi ihneď získajú len z toho dôvodu, že ešte nezohnali zamestnanie. Ktorý z nich by, mimochodom, túto možnosť nevyužil? Podpora (sociálna dávka) vo výške vyššej ako 3-tisíc Sk mesačne je iste viac ako daňová úľava, prípadne prídavky na deti, ktoré by išli do vreciek rodičov. Dagmar Piršelová
Budú prevládať intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti. Zväčša pozitívny je vplyv počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, najmä pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom, k zhoršeniu ekzematóznych kožných ochorení a k zvýšeniu krvného tlaku.Zajtra predpokladáme zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia. Častejší môže byť výskyt ťažkostí pri ochoreniach srdcovo-cievneho aj dýchacieho systému. Znížiť sa môže výkonnosť a schopnosť sústredenia sa.(zč)
Dnes bude prevažne polojasno, na severe pri zväčšenej oblačnosti miestami prehánky, inde zrážky len ojedinele. Najvyššia denná teplota 17 až 21, na severe miestami 15 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 6 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5 m/s.V stredu veľká oblačnosť a na väčšine územia dážď, popoludní na západe zmenšovanie oblačnosti. Vo štvrtok polooblačno, na severe a východe oblačno a ojedinele prehánky. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, v horských dolinách okolo 6 stupňov. Najvyššia denná teplota 13 až 18, vo štvrtok na juhozápade a juhu stredného Slovenska okolo 20 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 4.58 a zapadne o 20.41 hod.
Amsterdam
polojasno
15
Atény
malá oblačnosť
29
Belehrad
polooblačno
18
Berlín
dážď
11
Bratislava
polooblačno
18
Brusel
polojasno
17
Budapešť
polojasno
19
Bukurešť
dážď
24
Frankfurt
dážď
15
Helsinki
oblačno
22
Istanbul
oblačno
25
Kodaň
prehánky
11
Kyjev
dážď
19
Lisabon
jasno
25
Londýn
dážď
15
Madrid
jasno
28
Miláno
oblačno
20
Moskva
oblačno
24
Oslo
zamračené
12
Paríž
dážď
14
Praha
polooblačno
15
Rím
polooblačno
29
Sofia
polooblačno
17
Štokholm
dážď
14
Varšava
dážď
12
Viedeň
dážď
18
Záhreb
zamračené
17
Ženeva
dážď
17
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 28. 5. 2000: Bratislava 99,38, Sliač 97,51, Košice 98,59, Poprad 93,27. .
